Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság to uviedlo maďarské ministerstvo vnútra.
Autor TASR
,aktualizované Budapešť 2. augusta (TASR) – Niekdajšieho veliteľa košického geta Lászlóa Csatáryho, ktorý je podozrivý z vojnových zločinov, pri jeho návrate do Maďarska z Kanady v roku 1997 maďarské orgány nepreverovali. Pre dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság to uviedlo maďarské ministerstvo vnútra v reakcii na otázku, či príslušné orgány patriace pod rezort vnútra pri príchode človeka odsúdeného na smrť za vojnové zločiny urobili analýzu bezpečnostného rizika.
Ministerstvo vnútra vo vyhlásení poskytnutom Népszabadságu napísalo, že Csatáry sa vrátil do Maďarska v rámci procesu konzulárnej pomoci, pričom preverovanie bezpečnostného rizika nie je jeho súčasťou. Podľa vyjadrenia rezortu návrat občana, ktorý je právoplatne odsúdený za nepremlčateľný vojnový zločin, sám o sebe neznamená bezpečnostné riziko.
Podľa maďarského právneho poriadku sa od roku 1990 návrat občanov do vlasti neviaže na povolenie. Takýto návrat patrí k základným ľudským právam, pričom občan nie je povinný zdôvodňovať svoj krok. Preto ministerstvo vnútra a orgány, ktoré rezort riadi, nemajú dôvod, spôsob, ani možnosť preverovať takúto skutočnosť, píše rezort vnútra.
Maďarský expert na medzinárodné trestné právo Ádám Gellért v utorok vyhlásil, že treba vyjasniť, akú zodpovednosť nesú jednotlivé maďarské štátne orgány za to, že Csatáry sa mohol bez akýchkoľvek problémov vrátiť z Kanady do Maďarska, kde potom 15 rokov nerušene žil.
Maďarská prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala (SWC) vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944. Maďarská polícia Csatáryho zadržala 18. júla, Budínsky ústredný súd v ten istý deň uvalil na 97-ročného podozrivého domácu väzbu. Budapeštianska vyšetrovacia prokuratúra ho zatiaľ dvakrát vypočúvala.
Csatáry podľa SWC zohral kľúčovú úlohu pri deportácií 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili. Čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944. Csatáry bol v tom čase ako vysokopostavený policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila svojho občianstva až v roku 1997.
Ministerstvo vnútra vo vyhlásení poskytnutom Népszabadságu napísalo, že Csatáry sa vrátil do Maďarska v rámci procesu konzulárnej pomoci, pričom preverovanie bezpečnostného rizika nie je jeho súčasťou. Podľa vyjadrenia rezortu návrat občana, ktorý je právoplatne odsúdený za nepremlčateľný vojnový zločin, sám o sebe neznamená bezpečnostné riziko.
Podľa maďarského právneho poriadku sa od roku 1990 návrat občanov do vlasti neviaže na povolenie. Takýto návrat patrí k základným ľudským právam, pričom občan nie je povinný zdôvodňovať svoj krok. Preto ministerstvo vnútra a orgány, ktoré rezort riadi, nemajú dôvod, spôsob, ani možnosť preverovať takúto skutočnosť, píše rezort vnútra.
Maďarský expert na medzinárodné trestné právo Ádám Gellért v utorok vyhlásil, že treba vyjasniť, akú zodpovednosť nesú jednotlivé maďarské štátne orgány za to, že Csatáry sa mohol bez akýchkoľvek problémov vrátiť z Kanady do Maďarska, kde potom 15 rokov nerušene žil.
Maďarská prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala (SWC) vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944. Maďarská polícia Csatáryho zadržala 18. júla, Budínsky ústredný súd v ten istý deň uvalil na 97-ročného podozrivého domácu väzbu. Budapeštianska vyšetrovacia prokuratúra ho zatiaľ dvakrát vypočúvala.
Csatáry podľa SWC zohral kľúčovú úlohu pri deportácií 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili. Čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944. Csatáry bol v tom čase ako vysokopostavený policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila svojho občianstva až v roku 1997.
