V priebehu tohto týždňa, ešte pred konaním summitu EÚ, sa Cyprus stal v poradí piatou krajinou EÚ a tiež eurozóny, ktorá požiadala o medzinárodnú finančnú pomoc.
Autor TASR
Brusel 1. júla (TASR) - Cyprus, ktorý oddnes prebral polročné predsedníctvo v EÚ, sa stal prvou členskou krajinou tohto zoskupenia, ktorá preberá predsednícku stoličku v období, keď žiada o finančnú záchranu svojho bankového systému.
V priebehu tohto týždňa, ešte pred konaním summitu EÚ, sa Cyprus stal v poradí piatou krajinou EÚ a tiež eurozóny, ktorá požiadala o medzinárodnú finančnú pomoc. Dôvodom sú podvyživené banky a na nich závislý verejný sektor, ktoré najviac utrpeli vďaka plnému vystaveniu sa dlhovej krízy v susednom Grécku.
Podľa informácií viacerých európskych médií by cyperské banky a tiež verejný sektor potrebovali na záchranu okolo 10 miliárd eur. Cyprus však zároveň dáva najavo, že pomoc prostredníctvom existujúcich finančných mechanizmov eurozóny alebo Medzinárodného menového fondu nemusí byť jediným východiskom. Dôvodom sú známe úsporné opatrenia zo strany eurozóny, ktorá svoju finančnú pomoc podmieňuje prísnymi reformnými krokmi a nepopulárnymi rozpočtovými škrtmi. A nepopulárne opatrenia by ohrozili postavenie súčasnej vlády pred všeobecnými voľbami, ktoré sa budú na Cypre konať vo februári budúceho roka.
Okrem toho sú v EÚ a eurozóne krajiny, ako napríklad Slovensko, ktoré už naznačili, že oficiálnu cyperskú žiadosť o finančnú záchranu podmienia napríklad zverejnením zoznamu majiteľov takzvaných schránkových firiem, ktoré sú symbolom pre daňové úniky. Slovenský premiér Robert Fico počas summitu EÚ v Bruseli uviedol, že túto slovenskú žiadosť by podporilo aj Slovinsko a aj ďalší partneri z EÚ.
Cyperský prezident Dimitris Christofias, ktorý je zhodou okolností jediným komunistickým lídrom v celej EÚ, preto naznačil, že jeho krajina by si mohla požičať na záchranu bánk aj od iných partnerov. Napríklad od Číny alebo od Ruska, ktoré už v decembri poskytlo ostrovu pôžičku vo výške 2,5 milióna eur a je pripravené poskytnúť Cyperčanom ďalších päť miliárd eur.
V priebehu tohto týždňa, ešte pred konaním summitu EÚ, sa Cyprus stal v poradí piatou krajinou EÚ a tiež eurozóny, ktorá požiadala o medzinárodnú finančnú pomoc. Dôvodom sú podvyživené banky a na nich závislý verejný sektor, ktoré najviac utrpeli vďaka plnému vystaveniu sa dlhovej krízy v susednom Grécku.
Podľa informácií viacerých európskych médií by cyperské banky a tiež verejný sektor potrebovali na záchranu okolo 10 miliárd eur. Cyprus však zároveň dáva najavo, že pomoc prostredníctvom existujúcich finančných mechanizmov eurozóny alebo Medzinárodného menového fondu nemusí byť jediným východiskom. Dôvodom sú známe úsporné opatrenia zo strany eurozóny, ktorá svoju finančnú pomoc podmieňuje prísnymi reformnými krokmi a nepopulárnymi rozpočtovými škrtmi. A nepopulárne opatrenia by ohrozili postavenie súčasnej vlády pred všeobecnými voľbami, ktoré sa budú na Cypre konať vo februári budúceho roka.
Okrem toho sú v EÚ a eurozóne krajiny, ako napríklad Slovensko, ktoré už naznačili, že oficiálnu cyperskú žiadosť o finančnú záchranu podmienia napríklad zverejnením zoznamu majiteľov takzvaných schránkových firiem, ktoré sú symbolom pre daňové úniky. Slovenský premiér Robert Fico počas summitu EÚ v Bruseli uviedol, že túto slovenskú žiadosť by podporilo aj Slovinsko a aj ďalší partneri z EÚ.
Cyperský prezident Dimitris Christofias, ktorý je zhodou okolností jediným komunistickým lídrom v celej EÚ, preto naznačil, že jeho krajina by si mohla požičať na záchranu bánk aj od iných partnerov. Napríklad od Číny alebo od Ruska, ktoré už v decembri poskytlo ostrovu pôžičku vo výške 2,5 milióna eur a je pripravené poskytnúť Cyperčanom ďalších päť miliárd eur.