Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tibetský exilový duchovný vodca by uprednostnil opätovné spojenie s Čínou za vzájomne prijateľných podmienok.
Autor TASR
Naí Dillí 4. apríla (TASR) - Tibetský exilový duchovný vodca dalajláma zopakoval vo štvrtok svoje stanovisko, že nezávislosť Tibetu od Číny nežiada. Uprednostnil by "opätovné spojenie" s Čínou za vzájomne prijateľných podmienok. Informovala o tom agentúra AP.
"Uprednostňujem, aby Tibet ostal v rámci Číny. Určitý druh opätovného spojenia," povedal 83-ročný dalajláma novinárom na konferencii pedagógov a študentov v indickom hlavnom meste Naí Dillí.
Na margo budúcnosti Tibetu dodal, že Číňania a Tibeťania môžu žiť bok po boku, pričom Čína pomáha Tibeťanom ekonomicky a ťaží z ich poznatkov.
Tibetský duchovný žije v exile v Indii od neúspešného povstania v Tibete v roku 1959. Čína si na Tibet, ako časť svojho územia, nárokuje už viac ako sedem storočí, dodala AP.
Dalajláma sa ďalej vyjadril pochvalne o novozélandskej premiérke Jacinde Ardernovej za jej empatické zvládnutie teroristického útoku v dvoch mešitách v meste Christchurch, pri ktorom zomrelo 50 moslimov.
"Naozaj obdivujem premiérku Nového Zélandu. Je úžasná," povedal novinárom s tým, že by sa od nej mohli mnohí učiť.
Tibet leží na náhornej plošine v nadmorskej výške 3600-5200 metrov a je známy ako "strecha sveta". Z pôvodne budhistického kráľovstva sa v 15. storočí stal mníšsky štát na čele s dalajlámom s a hlavným mestom Lhasou.
V roku 1950 novozaložená Čínska ľudová republika Tibet anektovala. Keďže Tibeťania sa báli, že ich vodcu unesú, vypuklo 10. marca 1959 povstanie, počas ktorého dalajláma ušiel spolu so svojimi stúpencami do Indie. V roku 1965 bola následne vyhlásená Tibetská autonómna oblasť. V posledných rokoch sa na protest proti nútenej asimilácii upálilo viac než 100 Tibeťanov.
Dalajláma Tändzin Gjamccho žije v meste Dharamsala v severoindickom zväzovom štáte Himáčalpradéš až dodnes.
Tibetský dalajláma tvrdí, že sa mu v roku 1979 podarilo s čínskym vedením vytvoriť priamy kontakt. Ako dodala AP, k zásadnému pokroku v tomto procese nedošlo, pretože Peking sa domnieva, že žiadal pre Tibet nezávislosť.
"Uprednostňujem, aby Tibet ostal v rámci Číny. Určitý druh opätovného spojenia," povedal 83-ročný dalajláma novinárom na konferencii pedagógov a študentov v indickom hlavnom meste Naí Dillí.
Na margo budúcnosti Tibetu dodal, že Číňania a Tibeťania môžu žiť bok po boku, pričom Čína pomáha Tibeťanom ekonomicky a ťaží z ich poznatkov.
Tibetský duchovný žije v exile v Indii od neúspešného povstania v Tibete v roku 1959. Čína si na Tibet, ako časť svojho územia, nárokuje už viac ako sedem storočí, dodala AP.
Dalajláma sa ďalej vyjadril pochvalne o novozélandskej premiérke Jacinde Ardernovej za jej empatické zvládnutie teroristického útoku v dvoch mešitách v meste Christchurch, pri ktorom zomrelo 50 moslimov.
"Naozaj obdivujem premiérku Nového Zélandu. Je úžasná," povedal novinárom s tým, že by sa od nej mohli mnohí učiť.
Tibet leží na náhornej plošine v nadmorskej výške 3600-5200 metrov a je známy ako "strecha sveta". Z pôvodne budhistického kráľovstva sa v 15. storočí stal mníšsky štát na čele s dalajlámom s a hlavným mestom Lhasou.
V roku 1950 novozaložená Čínska ľudová republika Tibet anektovala. Keďže Tibeťania sa báli, že ich vodcu unesú, vypuklo 10. marca 1959 povstanie, počas ktorého dalajláma ušiel spolu so svojimi stúpencami do Indie. V roku 1965 bola následne vyhlásená Tibetská autonómna oblasť. V posledných rokoch sa na protest proti nútenej asimilácii upálilo viac než 100 Tibeťanov.
Dalajláma Tändzin Gjamccho žije v meste Dharamsala v severoindickom zväzovom štáte Himáčalpradéš až dodnes.
Tibetský dalajláma tvrdí, že sa mu v roku 1979 podarilo s čínskym vedením vytvoriť priamy kontakt. Ako dodala AP, k zásadnému pokroku v tomto procese nedošlo, pretože Peking sa domnieva, že žiadal pre Tibet nezávislosť.
