Dánska ústava zakotvuje, že sa musí konať referendum k akémukoľvek návrhu legislatívy, ktorý presúva právomoci na nadnárodné orgány.
Autor TASR
Kodaň 30. novembra (TASR) - Voliči v Dánsku budú vo štvrtok hlasovať v referende o tom, aký blízky vzťah by mala ich krajina mať k legislatíve Európskej únie.
Ak bude väčšina hlasovať za "áno", Dánsko, ktoré je členskou krajinou EÚ od roku 1973, vymení dlhoročnú celkovú výnimku z uplatňovania spoločných pravidiel v justičných a vnútropolitických záležitostiach za výnimku prípad od prípadu, podobne ako majú Írsko a Británia. Predreferendová kampaň však veľký záujem voličov nevyvolala, informovala tlačová agentúra DPA.
Prieskum, ktorý v pondelok zverejnil online politický portál Altinger dáva mierny náskok tábor táboru hlasujúcemu za zmenu (áno - 34,8 percenta). Proti zmene bolo 33,4 percenta opýtaných a 31,8 percenta je nerozhodných.
Podľa profesorky Centra pre európsku politiku na Kodanskej univerzite Marlene Windovej "ľudia nerozumejú, o čo ide".
Zmenu presadzuje päťstranná aliancia vrátane liberálov premiéra Larsa Lökkeho Rasmussena. Argumentujú, že reforma je nevyhnutná, aby Dánsko zostalo partnerom v cezhraničnej policajnej agentúre Europol. V opačnom prípade by Dánsko bolo "menej bezpečným miestom pre život", povedal premiér minulý týždeň po návšteve sídla Europolu v Haagu.
Doterajší systém zavedený v roku 1993 umožňovať Dánsku zostať mimo všetky nadnárodné politiky EÚ v oblasti vnútorných záležitostí a spravodlivosti. Avšak po prijatí Lisabonskej zmluvy v roku 2009 sa na nadnárodnú úroveň presunula väčšia časť spolupráce v EÚ, čo sa dotklo aj Europolu.
Ak Dáni v referende jasne nepodporia bližší vzťah s EÚ, prídu o svoje členstvo v Europole, informovala DPA. Ak budú hlasovať za zmenu, bude musieť Dánsko prijať 22 existujúcich právnych dokumentov EÚ počnúc rodinným právom (napríklad finančné vyrovnanie sa pri rozvodoch či platby výživného na dieťa) až po komerčné právo (cezhraničné úhrady dlhov).
Euroskeptická Dánska ľudová strana argumentuje, že prijatím zmien bude Dánsko časom nútené akceptovať aj utečeneckú politiku EÚ, a navrhuje, aby namiesto nich uzavrelo samostatnú zmluvu s Europolom, ako má napríklad Nórsko, ktoré nie je členom EÚ.
Premiér Rasmussen sa vyjadril, že "toto nie je hlasovanie za alebo proti EÚ". "Je to o tom, či by malo Dánsko zaujať, podobne ako Británia a Írsko, veľmi atraktívnu pozíciu a môcť individuálne pristupovať k veciam, ktoré zvyšujú bezpečnosť Dánska a zostať mimo u zvyšných," povedal.
Profesor Peter Nedergaard z Kodanskej univerzity povedal, že je ťažké predpovedať výsledok referenda, pretože "ľudia majú celkom radi tieto výnimky a sú (pre nich) symbolmi dánskej zvrchovanosti".
Dánska ústava zakotvuje, že sa musí konať referendum k akémukoľvek návrhu legislatívy, ktorý presúva právomoci na nadnárodné orgány. Dánsko už má výnimku z prijatia euromeny, a tiež z uplatňovania spoločných obranných pravidiel EÚ.
Ak bude väčšina hlasovať za "áno", Dánsko, ktoré je členskou krajinou EÚ od roku 1973, vymení dlhoročnú celkovú výnimku z uplatňovania spoločných pravidiel v justičných a vnútropolitických záležitostiach za výnimku prípad od prípadu, podobne ako majú Írsko a Británia. Predreferendová kampaň však veľký záujem voličov nevyvolala, informovala tlačová agentúra DPA.
Prieskum, ktorý v pondelok zverejnil online politický portál Altinger dáva mierny náskok tábor táboru hlasujúcemu za zmenu (áno - 34,8 percenta). Proti zmene bolo 33,4 percenta opýtaných a 31,8 percenta je nerozhodných.
Podľa profesorky Centra pre európsku politiku na Kodanskej univerzite Marlene Windovej "ľudia nerozumejú, o čo ide".
Zmenu presadzuje päťstranná aliancia vrátane liberálov premiéra Larsa Lökkeho Rasmussena. Argumentujú, že reforma je nevyhnutná, aby Dánsko zostalo partnerom v cezhraničnej policajnej agentúre Europol. V opačnom prípade by Dánsko bolo "menej bezpečným miestom pre život", povedal premiér minulý týždeň po návšteve sídla Europolu v Haagu.
Doterajší systém zavedený v roku 1993 umožňovať Dánsku zostať mimo všetky nadnárodné politiky EÚ v oblasti vnútorných záležitostí a spravodlivosti. Avšak po prijatí Lisabonskej zmluvy v roku 2009 sa na nadnárodnú úroveň presunula väčšia časť spolupráce v EÚ, čo sa dotklo aj Europolu.
Ak Dáni v referende jasne nepodporia bližší vzťah s EÚ, prídu o svoje členstvo v Europole, informovala DPA. Ak budú hlasovať za zmenu, bude musieť Dánsko prijať 22 existujúcich právnych dokumentov EÚ počnúc rodinným právom (napríklad finančné vyrovnanie sa pri rozvodoch či platby výživného na dieťa) až po komerčné právo (cezhraničné úhrady dlhov).
Euroskeptická Dánska ľudová strana argumentuje, že prijatím zmien bude Dánsko časom nútené akceptovať aj utečeneckú politiku EÚ, a navrhuje, aby namiesto nich uzavrelo samostatnú zmluvu s Europolom, ako má napríklad Nórsko, ktoré nie je členom EÚ.
Premiér Rasmussen sa vyjadril, že "toto nie je hlasovanie za alebo proti EÚ". "Je to o tom, či by malo Dánsko zaujať, podobne ako Británia a Írsko, veľmi atraktívnu pozíciu a môcť individuálne pristupovať k veciam, ktoré zvyšujú bezpečnosť Dánska a zostať mimo u zvyšných," povedal.
Profesor Peter Nedergaard z Kodanskej univerzity povedal, že je ťažké predpovedať výsledok referenda, pretože "ľudia majú celkom radi tieto výnimky a sú (pre nich) symbolmi dánskej zvrchovanosti".
Dánska ústava zakotvuje, že sa musí konať referendum k akémukoľvek návrhu legislatívy, ktorý presúva právomoci na nadnárodné orgány. Dánsko už má výnimku z prijatia euromeny, a tiež z uplatňovania spoločných obranných pravidiel EÚ.