Ak bude žiadosť o azyl schválená a osobe udelia štatút utečenca, muž alebo žena dostanú právo žiť v hostiteľskej krajine, ale nie v Dánsku.
Autor TASR
Kodaň 3. júna (TASR) - Dánsky parlament prijal vo štvrtok zákon umožňujúci otvorenie prijímacích centier pre žiadateľov o azyl mimo Európy, kde budú uchádzači žiť, kým sa bude ich prípad spracovávať, pričom hostiteľská krajina ich aj prijme, ak im azyl udelia. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.
Bohatá škandinávska krajina je známa tým, že má jeden z najtvrdších prístupov k prisťahovalcom v Európe. Dánsko chce takto úplne odradiť migrantov, aby prichádzali na jeho územie.
Napriek kritike humanitárnych organizácií a niektorých ľavicových strán bol návrh zákona prijatý v pomere 70 hlasov k 24. Predložili ho sociálni demokrati premiérky Mette Frederiksenovej.
Na základe tohto zákona uchádzači o azyl budú musieť odovzdať žiadosť osobne na dánskych hraniciach a potom ich letecky prevezú do azylového centra mimo Európy, pričom ich žiadosť bude zatiaľ posudzovať a spracovávať hostiteľská krajina.
Ak bude žiadosť o azyl schválená a osobe udelia štatút utečenca, muž alebo žena dostanú právo žiť v hostiteľskej krajine, ale nie v Dánsku.
Ak bude žiadosť zamietnutá, migrant bude musieť hostiteľskú krajinu opustiť.
Spoluprácu s Dánskom neschválila ešte žiadna krajina, ale vláda tvrdí, že vedie rokovania s piatimi až desiatimi krajinami - nemenovala ich však konkrétne.
Dánske médiá spomínali ako možnosti Egypt, Eritreu a Etiópiu.
Medzitým bola zverejnená informácia, že Dánsko o tom rokuje s Rwandou.
Obe krajiny podpísali memorandum o porozumení v oblasti azylovej a migračnej spolupráce, hoci dokument konkrétne nespomína vonkajšie (externé) spracovanie žiadostí o azyl.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) kritizoval zákon ako "protiklad k zásadám medzinárodnej spolupráce v ochrane utečencov".
Podľa UNHCR takáto drastická a reštriktívna zmena v dánskej utečeneckej legislatíve môže vyvolať domino efekt, keď aj ďalšie krajiny v Európe a v susedných regiónoch budú zvažovať možnosť obmedzenia ochrany utečencov na svojom území, uviedol pre tlačovú agentúru Ritzau zástupca UNHCR pre severské a pobaltské krajiny Henrik Nordentoft.
Dánsko sa v posledných rokoch opakovane dostalo do hlavných správ médií svojimi protiprisťahovaleckými politikami - napríklad aj svojím oficiálnym cieľom dosiahnuť "nula utečencov", rušením povolení na pobyt Sýrčanom z dôvodu, že časti vojnou sužovanej krajiny sú už bezpečné, a raziami v dánskych "getách". Dánsko chce takto znížiť počet "nezápadných" obyvateľov.
Bohatá škandinávska krajina je známa tým, že má jeden z najtvrdších prístupov k prisťahovalcom v Európe. Dánsko chce takto úplne odradiť migrantov, aby prichádzali na jeho územie.
Napriek kritike humanitárnych organizácií a niektorých ľavicových strán bol návrh zákona prijatý v pomere 70 hlasov k 24. Predložili ho sociálni demokrati premiérky Mette Frederiksenovej.
Na základe tohto zákona uchádzači o azyl budú musieť odovzdať žiadosť osobne na dánskych hraniciach a potom ich letecky prevezú do azylového centra mimo Európy, pričom ich žiadosť bude zatiaľ posudzovať a spracovávať hostiteľská krajina.
Ak bude žiadosť o azyl schválená a osobe udelia štatút utečenca, muž alebo žena dostanú právo žiť v hostiteľskej krajine, ale nie v Dánsku.
Ak bude žiadosť zamietnutá, migrant bude musieť hostiteľskú krajinu opustiť.
Spoluprácu s Dánskom neschválila ešte žiadna krajina, ale vláda tvrdí, že vedie rokovania s piatimi až desiatimi krajinami - nemenovala ich však konkrétne.
Dánske médiá spomínali ako možnosti Egypt, Eritreu a Etiópiu.
Medzitým bola zverejnená informácia, že Dánsko o tom rokuje s Rwandou.
Obe krajiny podpísali memorandum o porozumení v oblasti azylovej a migračnej spolupráce, hoci dokument konkrétne nespomína vonkajšie (externé) spracovanie žiadostí o azyl.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) kritizoval zákon ako "protiklad k zásadám medzinárodnej spolupráce v ochrane utečencov".
Podľa UNHCR takáto drastická a reštriktívna zmena v dánskej utečeneckej legislatíve môže vyvolať domino efekt, keď aj ďalšie krajiny v Európe a v susedných regiónoch budú zvažovať možnosť obmedzenia ochrany utečencov na svojom území, uviedol pre tlačovú agentúru Ritzau zástupca UNHCR pre severské a pobaltské krajiny Henrik Nordentoft.
Dánsko sa v posledných rokoch opakovane dostalo do hlavných správ médií svojimi protiprisťahovaleckými politikami - napríklad aj svojím oficiálnym cieľom dosiahnuť "nula utečencov", rušením povolení na pobyt Sýrčanom z dôvodu, že časti vojnou sužovanej krajiny sú už bezpečné, a raziami v dánskych "getách". Dánsko chce takto znížiť počet "nezápadných" obyvateľov.