Slovenskú republiku na dvojdňovom summite EÚ zastupuje predseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD), ktorý sa pred začiatkom rokovaní stretne s partnermi z krajín V4.
Autor TASR
Brusel 12. decembra (TASR) - Dvojdňový decembrový summit EÚ, ktorý začne vo štvrtok poobede, bude po prvýkrát v réžii belgického expremiéra Charlesa Michela. Ten prevzal riadenie Európskej rady od 1. decembra po svojom predchodcovi Donaldovi Tuskovi.
Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov z prostredia EÚ však Michela neočakávajú príliš problematické rokovania hláv štátov a vlád. Neočakáva sa pokrok ani v rokovaniach o dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2021 - 2027, ani dosiahnutie klimatickej dohody obsahujúcej záväzok dosiahnuť stav uhlíkovej neutrality do roku 2050.
Klíma bude hlavnou témou úvodných debát lídrov, ktorí už vedia, aké ambície má v tejto oblasti Európska komisia. Podrobnosti Európskeho ekologického dohovoru predstavila v stredu šéfka exekutívy EÚ Ursula von der Leyenová.
Na júnovom summite EÚ tri stredoeurópske štáty — Česká republika, Maďarsko a Poľsko — zablokovali snahy dostať zmienku o tzv. uhlíkovej neutralite do záverov Európskej rady a svoj postoj nezmenili. Z krajín Vyšehradskej štvorky (V4) sa len Slovensko otvorene hlási k tomuto záväzku.
Viaceré diplomatické zdroje upozornili na skutočnosť, že kým nie je známa konečná podoba budúceho sedemročného rozpočtu Únie, a teda aj výška financií vyčlenená na klimatické otázky, celoeurópsku klimatickú dohodu sa nepodarí presadiť, lebo viaceré členské krajiny majú obavy, či finančne zvládnu ambiciózne environmentálne ciele spojené s veľkými zmenami v ekonomike.
Viacročný finančný rámec bude predmetom diskusií počas pracovnej večere lídrov, neočakávajú sa však žiadne zmeny. Veľká časť krajín je nespokojná s návrhom fínskeho predsedníctva o dlhodobom rozpočte, ktorý je nižší ako pôvodný návrh eurokomisie. Slovensko, podobne ako ďalšie takzvané kohézne krajiny, kritizuje najmä drastické škrty v spoločnej poľnohospodárskej politike a politike súdržnosti.
Lídri podľa očakávania predĺžia hospodárske sankcie voči Rusku o ďalšieho pol roka a oboznámia sa s výsledkami pondelňajších rokovaní v tzv. normandskom formáte.
Piatkový program je venovaný eurozóne, tvorbe rozpočtu pre toto zoskupenie a dobudovaniu bankovej únie. Na záver summitu lídri zhodnotia situáciu okolo brexitu, pričom už budú poznať výsledky predčasných parlamentných volieb v Spojenom kráľovstve. Britský premiér Boris Johnson sa kvôli tomu na summite ani nezúčastní, zastupovaním britských záujmov poveril predsedu Európskej rady Charlesa Michela.
Podľa diplomatických zdrojov sa Brusel pripravuje na najpravdepodobnejší scenár a tým je vystúpenie Británie z EÚ do konca januára budúceho roka, pričom zvyšných 27 krajín Únie za najdôležitejšie považuje prípravu pobrexitových rokovaní o budúcich obchodných vzťahoch medzi EÚ a Britániou. Johnson európskych partnerov ubezpečuje, že jeho snahou je uzavrieť novú obchodnú dohodu s EÚ do konca prechodného obdobia nasledujúceho po brexite, respektíve do 31. decembra 2020.
Slovenskú republiku na dvojdňovom summite EÚ zastupuje predseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD), ktorý sa pred začiatkom rokovaní stretne s partnermi z krajín V4, ako aj s Charlesom Michelom.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov z prostredia EÚ však Michela neočakávajú príliš problematické rokovania hláv štátov a vlád. Neočakáva sa pokrok ani v rokovaniach o dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2021 - 2027, ani dosiahnutie klimatickej dohody obsahujúcej záväzok dosiahnuť stav uhlíkovej neutrality do roku 2050.
Klíma bude hlavnou témou úvodných debát lídrov, ktorí už vedia, aké ambície má v tejto oblasti Európska komisia. Podrobnosti Európskeho ekologického dohovoru predstavila v stredu šéfka exekutívy EÚ Ursula von der Leyenová.
Na júnovom summite EÚ tri stredoeurópske štáty — Česká republika, Maďarsko a Poľsko — zablokovali snahy dostať zmienku o tzv. uhlíkovej neutralite do záverov Európskej rady a svoj postoj nezmenili. Z krajín Vyšehradskej štvorky (V4) sa len Slovensko otvorene hlási k tomuto záväzku.
Viaceré diplomatické zdroje upozornili na skutočnosť, že kým nie je známa konečná podoba budúceho sedemročného rozpočtu Únie, a teda aj výška financií vyčlenená na klimatické otázky, celoeurópsku klimatickú dohodu sa nepodarí presadiť, lebo viaceré členské krajiny majú obavy, či finančne zvládnu ambiciózne environmentálne ciele spojené s veľkými zmenami v ekonomike.
Viacročný finančný rámec bude predmetom diskusií počas pracovnej večere lídrov, neočakávajú sa však žiadne zmeny. Veľká časť krajín je nespokojná s návrhom fínskeho predsedníctva o dlhodobom rozpočte, ktorý je nižší ako pôvodný návrh eurokomisie. Slovensko, podobne ako ďalšie takzvané kohézne krajiny, kritizuje najmä drastické škrty v spoločnej poľnohospodárskej politike a politike súdržnosti.
Lídri podľa očakávania predĺžia hospodárske sankcie voči Rusku o ďalšieho pol roka a oboznámia sa s výsledkami pondelňajších rokovaní v tzv. normandskom formáte.
Piatkový program je venovaný eurozóne, tvorbe rozpočtu pre toto zoskupenie a dobudovaniu bankovej únie. Na záver summitu lídri zhodnotia situáciu okolo brexitu, pričom už budú poznať výsledky predčasných parlamentných volieb v Spojenom kráľovstve. Britský premiér Boris Johnson sa kvôli tomu na summite ani nezúčastní, zastupovaním britských záujmov poveril predsedu Európskej rady Charlesa Michela.
Podľa diplomatických zdrojov sa Brusel pripravuje na najpravdepodobnejší scenár a tým je vystúpenie Británie z EÚ do konca januára budúceho roka, pričom zvyšných 27 krajín Únie za najdôležitejšie považuje prípravu pobrexitových rokovaní o budúcich obchodných vzťahoch medzi EÚ a Britániou. Johnson európskych partnerov ubezpečuje, že jeho snahou je uzavrieť novú obchodnú dohodu s EÚ do konca prechodného obdobia nasledujúceho po brexite, respektíve do 31. decembra 2020.
Slovenskú republiku na dvojdňovom summite EÚ zastupuje predseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD), ktorý sa pred začiatkom rokovaní stretne s partnermi z krajín V4, ako aj s Charlesom Michelom.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)