Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Milióny detí na svete žijú v chudobe, ktorá ich rozličnými spôsobmi obmedzuje vo vývine.
Autor TASR
New York/Bratislava 19. novembra (TASR) - Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) v roku 1954 v rezolúcii číslo 836 odporučilo všetkým členským štátom, aby zaviedli do svojho kalendára Svetový deň detí. V celosvetovom meradle sa podľa VZ OSN mal stať dňom bratstva a porozumenia detí. Krajiny na celom svete majú aktivitami 20. novembra podporovať blaho detí.
VZ OSN prijalo následne 20. novembra 1959 Deklaráciu práv dieťaťa. V stredu uplynie 65 rokov od tejto udalosti.
O 30 rokov neskôr, 20. novembra 1989, schválila OSN Medzinárodný dohovor o právach dieťaťa. Práve tento termín sa slávi ako Svetový deň detí. Niektoré zdroje ho uvádzajú aj ako Medzinárodný deň práv detí. V 54-článkovom dohovore sa konštatuje, že dieťa nie je len krehká bytosť, ktorú treba chrániť, ale aj osoba s právom na výchovu, zdravotné zabezpečenie a ochranu bez ohľadu na miesto, kde na svete sa narodilo. V dokumente sa ďalej uvádza, že dieťa má právo zabávať sa, učiť sa a vyjadrovať sa.
Deklarácia slúžila ako základný dokument vo vývoji medzinárodného práva súvisiaceho s právami detí. Ovplyvnila národnú legislatívu a politiku na celom svete a usmernila úsilie o ochranu a presadzovanie práv detí v rôznych kontextoch. Považuje sa za predchodcu Dohovoru o právach dieťaťa.
V roku 1995 - 1996 poslanci francúzskeho Národného zhromaždenia rozhodli o tom, že z 20. novembra bude "Svetový deň ochrany a podpory práv dieťaťa" alebo "Univerzálny deň práv dieťaťa". Rezort diplomacie v Paríži v tom zmysle vyvíjal aktivity na pôde OSN. Francúzske ministerstvo zahraničných vecí sa zameralo na termín 20. novembra ako na deň prijatia Deklarácie práv dieťaťa z 20. novembra 1989.
Pri príležitosti Summitu milénia v septembri 2000 v New Yorku sa vyše 150 prezidentov, premiérov a monarchov z členských štátov OSN dohodlo na ôsmich rozvojových cieľoch pre nové milénium - od odstránenia extrémnej chudoby cez zastavenie šírenia syndrómu získanej imunitnej nedostatočnosti (AIDS) a prenosu vírusu ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV) až po základné vzdelanie pre všetkých do roku 2015. Šesť cieľov je priamo venovaných deťom s výzvou na zlepšenie ich situácie.
Milióny detí na svete žijú v chudobe, ktorá ich rozličnými spôsobmi obmedzuje vo vývine. Vo vojnových konfliktoch často strácajú rodičov a zdravie, nemôžu riadne chodiť do školy a v niektorých krajinách ich verbujú ako bojovníkov do ozbrojených skupín.
Popri OSN a Detskom fonde OSN (UNICEF) sa o blaho detí na svete usilujú aj iné inštitúcie a mnohé mimovládne organizácie, medzi nimi Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov, Medzinárodná organizácia práce, Save the Children, Children Now, Human Rights Watch a ďalšie.
Dohovor o právach dieťaťa bol v mene bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) podpísaný 30. septembra 1990. S jeho textom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie ČSFR a následne ho prezident ČSFR ratifikoval. Dohovor nadobudol platnosť pre ČSFR 6. februára 1991. V dôsledku rozdelenia ČSFR sa Slovenská republika ako jeden z nástupníckych štátov stala zmluvnou stranou dohovoru 28. mája 1993 so spätnou účinnosťou od 1. januára 1993.
VZ OSN prijalo následne 20. novembra 1959 Deklaráciu práv dieťaťa. V stredu uplynie 65 rokov od tejto udalosti.
O 30 rokov neskôr, 20. novembra 1989, schválila OSN Medzinárodný dohovor o právach dieťaťa. Práve tento termín sa slávi ako Svetový deň detí. Niektoré zdroje ho uvádzajú aj ako Medzinárodný deň práv detí. V 54-článkovom dohovore sa konštatuje, že dieťa nie je len krehká bytosť, ktorú treba chrániť, ale aj osoba s právom na výchovu, zdravotné zabezpečenie a ochranu bez ohľadu na miesto, kde na svete sa narodilo. V dokumente sa ďalej uvádza, že dieťa má právo zabávať sa, učiť sa a vyjadrovať sa.
Deklarácia slúžila ako základný dokument vo vývoji medzinárodného práva súvisiaceho s právami detí. Ovplyvnila národnú legislatívu a politiku na celom svete a usmernila úsilie o ochranu a presadzovanie práv detí v rôznych kontextoch. Považuje sa za predchodcu Dohovoru o právach dieťaťa.
V roku 1995 - 1996 poslanci francúzskeho Národného zhromaždenia rozhodli o tom, že z 20. novembra bude "Svetový deň ochrany a podpory práv dieťaťa" alebo "Univerzálny deň práv dieťaťa". Rezort diplomacie v Paríži v tom zmysle vyvíjal aktivity na pôde OSN. Francúzske ministerstvo zahraničných vecí sa zameralo na termín 20. novembra ako na deň prijatia Deklarácie práv dieťaťa z 20. novembra 1989.
Pri príležitosti Summitu milénia v septembri 2000 v New Yorku sa vyše 150 prezidentov, premiérov a monarchov z členských štátov OSN dohodlo na ôsmich rozvojových cieľoch pre nové milénium - od odstránenia extrémnej chudoby cez zastavenie šírenia syndrómu získanej imunitnej nedostatočnosti (AIDS) a prenosu vírusu ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV) až po základné vzdelanie pre všetkých do roku 2015. Šesť cieľov je priamo venovaných deťom s výzvou na zlepšenie ich situácie.
Milióny detí na svete žijú v chudobe, ktorá ich rozličnými spôsobmi obmedzuje vo vývine. Vo vojnových konfliktoch často strácajú rodičov a zdravie, nemôžu riadne chodiť do školy a v niektorých krajinách ich verbujú ako bojovníkov do ozbrojených skupín.
Popri OSN a Detskom fonde OSN (UNICEF) sa o blaho detí na svete usilujú aj iné inštitúcie a mnohé mimovládne organizácie, medzi nimi Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov, Medzinárodná organizácia práce, Save the Children, Children Now, Human Rights Watch a ďalšie.
Dohovor o právach dieťaťa bol v mene bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) podpísaný 30. septembra 1990. S jeho textom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie ČSFR a následne ho prezident ČSFR ratifikoval. Dohovor nadobudol platnosť pre ČSFR 6. februára 1991. V dôsledku rozdelenia ČSFR sa Slovenská republika ako jeden z nástupníckych štátov stala zmluvnou stranou dohovoru 28. mája 1993 so spätnou účinnosťou od 1. januára 1993.
