Bejrút 29. novembra (TASR) - Na protest proti hospodárskemu kolapsu krajiny sa v pondelok na mnohých miestach Libanonu konali demonštrácie, ktorých účastníci prehradili cesty zátarasami a autami a podpaľovali pneumatiky či kontajnery na odpadky.

Libanonská hospodárska kríza, ktorá vypukla v roku 2019, uvrhla viac ako tri štvrtiny obyvateľstva do chudoby. Protesty vypukli len niekoľko dní po tom, čo hodnota libanonskej libry klesla na nové minimá, uviedla agentúra Reuters.

Miestny denník L’Orient-Le Jour na svojom webe napísal, že väčšina demonštrantov tvrdí, že "už nemajú čo stratiť", "žijeme v pekle" a preto "treba vyjsť do ulíc a brániť svoje práva".

Demonštranti vyzvali vládu, aby zabránila ďalšiemu oslabovaniu libanonskej libry, ktorá za posledné približne dva roky stratila približne 90 percent svojej hodnoty.

Ako informoval Reuters, demonštranti zablokovali cesty pomocou horiacich pneumatík v centre Bejrútu, v Tripolise na severe Libanonu i v meste Sidon na juhu krajiny.

Podľa televízie al-Džazíra sa libanonskej armáde už podarilo vyčistiť a odblokovať niektoré prehradené cesty a križovatky. V oblasti Sports City, ležiacej južne od Bejrútu, však demonštranti poliali diaľnicu benzínom, takže autá nemohli prejsť, aj keď armáda zátarasy odstránila.

Al-Džazíra dodala, že anonymné výzvy na protesty po celej krajiny kolovali počas celého víkendu v aplikácii na odosielanie správ WhatsApp a ďalších podobných. Niektoré politické opozičné skupiny uviedli, že demonštrácie zorganizovali niektoré libanonské sektárske strany.

Reuters konštatuje, že od vymenovania vlády premiéra Nadžíba Mikátího v septembri tohto roku - po viac ako roku patovej politickej situácie, ktorá znásobila krízu v krajine, - došlo len k malému pokroku v riešení naliehavých otázok.

Navyše, Mikátího vláda je v paralýze od sporu o hlavného vyšetrovateľa explózie v prístave Bejrút z augusta minulého roku. Tento stav trvá od 12. októbra, odvtedy vládny kabinet - napriek kríze - nezasadol. Vláda tak nie je schopná vyriešiť ani diplomatický spor so Saudskou Arábiou a niekoľkými krajinami Perzského zálivu.

Foto: TASR/AP

Vzhľadom na ekonomickú krízu sa v Libanone znižujú dotácie na takmer všetky druhy tovarov vrátane pohonných hmôt a liekov, čo malo za následok zvýšenie cien, napr. aj na lieky na chronické ochorenia či psychické problémy.

Vláda celé mesiace sľubovala, že zavedie ročný program prídelových kariet, aby zmiernila finančnú záťaž pre približne 500.000 rodín. Stále však musia zabezpečiť financovanie tohto plánu, na ktorého realizáciu je potrebných viac ako 500 miliónov dolárov.

Libanon má tiež problémy s implementáciou finančných reforiem a reforiem zodpovednosti vrátane forenzného auditu centrálnej banky a štátnych inštitúcií. Medzinárodné spoločenstvo vyzvalo krajinu, aby reštrukturalizovala svoje nehospodárne a neefektívne hospodárstvo a dosiahla dohodu s Medzinárodným menovým fondom o poskytovaní finančnej pomoci.

Nový vládny kabinet sa zameral najmä na oživenie rozhovorov s Medzinárodným menovým fondom, ktoré sú potrebné na uvoľnenie zahraničnej pomoci. K dohode o dôležitých finančných údajoch, ktorá je podmienkou na začatie rokovaní, sa však nedospelo.