Sýria i Irán tento útok sa pripisujú Izraelu, doplnila vo svojej správe agentúra DPA s tým, že rovnaký názor zastávajú aj Spojené štáty. Samotný Izrael zatiaľ túto záležitosť nekomentoval.
Autor TASR
Teherán/Tel Aviv 5. apríla (TASR) - Tisíce demonštrantov v Iráne žiadali v piatok odplatu za smrť dvoch brigádnych generálov a piatich členov Islamských revolučných gárd (IRGC), ktorí prišli o život pri nedávnom útoku na komplex iránskeho veľvyslanectva v sýrskom hlavnom meste Damask.
Sýria i Irán tento útok sa pripisujú Izraelu, doplnila vo svojej správe agentúra DPA s tým, že rovnaký názor zastávajú aj Spojené štáty. Samotný Izrael zatiaľ túto záležitosť nekomentoval.
Podľa denníka The Times of Israel a izraelského spravodajského webu Ynetnews v obave z hroziaceho odvetného úderu Iránu zostalo v piatok zatvorených 28 veľvyslanectiev Izraela po celom svete.
Veliteľ IRGC Hosejn Salamí v piatok v Teheráne v prejave k účastníkom pohrebného sprievodu a demonštrácie zopakoval vyhrážky na adresu Izraela. Avizoval, že žiadny čin nepriateľa islamskej republiky nezostane bez odpovede.
Podľa izraelských nemenovaných zdrojov však Izrael vopred avizoval, že ak Irán v odvete za útok v Sýrii zaútočí na Izrael zo svojho územia, bude čeliť silnej reakcii izraelskej armády a to by znamenalo posun konfliktu prebiehajúceho v Pásme Gazy na novú úroveň.
Piatkový pohrebný sprievod v Teheráne a zhromaždenia na rôznych miestach v Iráne sa konali v Deň Jeruzalema, keď do ulíc iránskych miest vychádzajú desiatky tisíc podporovateľov teheránskeho režimu.
Irán si Deň Jeruzalema pripomína od islamskej revolúcie v roku 1979 vždy v posledný piatok moslimského pôstneho mesiaca ramadán. Podobné demonštrácie tradične sprevádzajú prejavy nepriateľstva voči Spojeným štátom a Izraelu, ktorý nie je Iránom uznaný ako štát.
Tento rok sú prejavy nepriateľstva voči Izraelu obzvlášť vystupňované pre vojnu v palestínskom Pásme Gazy a civilné obete, ktoré sú jej dôsledkom. Vojna vypukla po teroristickom útoku, ktorý 7. októbra 2023 na juhu Izraela podnikli palestínske komandá vrátane jednotiek podriadených hnutiu Hamas vládnucemu v Pásme Gazy.
Jeruzalem je pre moslimov jedným z posvätných miest islamu. Moslimovia totiž veria, že v roku 621 prorok Mohamed práve z jeruzalemskej Chrámovej hory vystúpil na nebo. Palestínčania si želajú, aby sa východná časť Jeruzalema stala hlavným mestom ich budúceho štátu.
Ako pripomenula agentúra AP, Irán neuznáva Izrael a podporuje protiizraelské militantné zoskupenia, ako napríklad hnutie Hamas, ktoré vládne v palestínskom Pásme Gazy, či šiitskú stranu Hizballáh v Libanone.
Sýria i Irán tento útok sa pripisujú Izraelu, doplnila vo svojej správe agentúra DPA s tým, že rovnaký názor zastávajú aj Spojené štáty. Samotný Izrael zatiaľ túto záležitosť nekomentoval.
Podľa denníka The Times of Israel a izraelského spravodajského webu Ynetnews v obave z hroziaceho odvetného úderu Iránu zostalo v piatok zatvorených 28 veľvyslanectiev Izraela po celom svete.
Veliteľ IRGC Hosejn Salamí v piatok v Teheráne v prejave k účastníkom pohrebného sprievodu a demonštrácie zopakoval vyhrážky na adresu Izraela. Avizoval, že žiadny čin nepriateľa islamskej republiky nezostane bez odpovede.
Podľa izraelských nemenovaných zdrojov však Izrael vopred avizoval, že ak Irán v odvete za útok v Sýrii zaútočí na Izrael zo svojho územia, bude čeliť silnej reakcii izraelskej armády a to by znamenalo posun konfliktu prebiehajúceho v Pásme Gazy na novú úroveň.
Piatkový pohrebný sprievod v Teheráne a zhromaždenia na rôznych miestach v Iráne sa konali v Deň Jeruzalema, keď do ulíc iránskych miest vychádzajú desiatky tisíc podporovateľov teheránskeho režimu.
Irán si Deň Jeruzalema pripomína od islamskej revolúcie v roku 1979 vždy v posledný piatok moslimského pôstneho mesiaca ramadán. Podobné demonštrácie tradične sprevádzajú prejavy nepriateľstva voči Spojeným štátom a Izraelu, ktorý nie je Iránom uznaný ako štát.
Tento rok sú prejavy nepriateľstva voči Izraelu obzvlášť vystupňované pre vojnu v palestínskom Pásme Gazy a civilné obete, ktoré sú jej dôsledkom. Vojna vypukla po teroristickom útoku, ktorý 7. októbra 2023 na juhu Izraela podnikli palestínske komandá vrátane jednotiek podriadených hnutiu Hamas vládnucemu v Pásme Gazy.
Jeruzalem je pre moslimov jedným z posvätných miest islamu. Moslimovia totiž veria, že v roku 621 prorok Mohamed práve z jeruzalemskej Chrámovej hory vystúpil na nebo. Palestínčania si želajú, aby sa východná časť Jeruzalema stala hlavným mestom ich budúceho štátu.
Ako pripomenula agentúra AP, Irán neuznáva Izrael a podporuje protiizraelské militantné zoskupenia, ako napríklad hnutie Hamas, ktoré vládne v palestínskom Pásme Gazy, či šiitskú stranu Hizballáh v Libanone.