Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Obete černovskej tragédie pripomína pomník na miestnom cintoríne, ktorý dala vybudovať Slovenská liga amerických Slovákov pri príležitosti 25. výročia tragických udalostí.
Autor TASR
Bratislava 27. októbra (TASR) - Od tragických udalostí z Černovej uplynie v piatok (27. 10.) 116 rokov. Poslanci Národnej rady (NR) Slovenskej republiky (SR) Zákonom o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z 20. októbra 1993 rozhodli, že sa tieto udalosti pripomínajú ako pamätný deň SR - Deň černovskej tragédie.
V Černovej, ktorá je dnes súčasťou Ružomberka, sa 27. októbra 1907 obyvatelia obce vzbúrili proti tomu, aby ich novopostavený kostol vysvätil iný kňaz ako Andrej Hlinka. Proti ich nesúhlasu sa úradmi nariadená vysviacka katolíckeho kostola skončila krviprelievaním. Brutálny zásah žandárov vyvolal ostré reakcie aj za hranicami vtedajšieho Rakúsko-Uhorska.
Kostol si obyvatelia Černovej postavili za pomoci peňažných zbierok. Na jeho vybudovanie prispel veľkou mierou z vlastných prostriedkov aj rímskokatolícky ružomberský farár, černovský rodák Andrej Hlinka (1864 - 1938). Základný kameň stavby posvätili 20. apríla 1906 a už na jeseň 1907 čakal na vysviacku dokončený kostol.
Černovčania chceli, aby ho vysvätil Hlinka. Toho však v tom období spišský biskup Alexander Párvy pre politické aktivity suspendoval, pozbavil fary a zakázal mu vykonávať kňazské povolanie. Černovskí veriaci chceli s vysviackou počkať, pokiaľ sa situácia okolo Hlinku nevyrieši.
Cirkevná vrchnosť však rozhodla, že kostol má vysvätiť dekan Martin Pazúrik 27. októbra 1907. Dedinčania sa proti rozhodnutiu vzbúrili a došlo ku konfliktu medzi obyvateľmi obce a žandármi. Streľba žandárov do protestujúceho davu si vyžiadala 15 obetí, 12 ľudí bolo ťažko zranených a desiatky utrpeli ľahšie zranenia. V súdnom procese v marci 1908 odsúdili z organizovania nepokojov 40 mužov a žien na súhrnný trest 37 rokov väzenia.
Proti zásahu uhorských žandárov protestovali viaceré významné osobnosti v zahraničí, napríklad nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, nórsky spisovateľ Björnstjerne Björnson, britský publicita a historik Robert William Seton-Watson či ruský spisovateľ Lev Nikolajevič Tolstoj. Černovský kostol napokon posvätil Hlinka na sviatok Petra a Pavla 29. júna 1910.
Obete černovskej tragédie pripomína pomník na miestnom cintoríne, ktorý dala vybudovať Slovenská liga amerických Slovákov pri príležitosti 25. výročia tragických udalostí.
Slovenská pošta vydala 27. októbra 2007 pri príležitosti 100. výročia černovskej tragédie známku zobrazujúcu portrét britského novinára Roberta Setona-Watsona a ružu, symbol mesta Ružomberok. Prvú známku Černová 1907 vydala Slovenská pošta v roku 1997.
V Černovej, ktorá je dnes súčasťou Ružomberka, sa 27. októbra 1907 obyvatelia obce vzbúrili proti tomu, aby ich novopostavený kostol vysvätil iný kňaz ako Andrej Hlinka. Proti ich nesúhlasu sa úradmi nariadená vysviacka katolíckeho kostola skončila krviprelievaním. Brutálny zásah žandárov vyvolal ostré reakcie aj za hranicami vtedajšieho Rakúsko-Uhorska.
Kostol si obyvatelia Černovej postavili za pomoci peňažných zbierok. Na jeho vybudovanie prispel veľkou mierou z vlastných prostriedkov aj rímskokatolícky ružomberský farár, černovský rodák Andrej Hlinka (1864 - 1938). Základný kameň stavby posvätili 20. apríla 1906 a už na jeseň 1907 čakal na vysviacku dokončený kostol.
Černovčania chceli, aby ho vysvätil Hlinka. Toho však v tom období spišský biskup Alexander Párvy pre politické aktivity suspendoval, pozbavil fary a zakázal mu vykonávať kňazské povolanie. Černovskí veriaci chceli s vysviackou počkať, pokiaľ sa situácia okolo Hlinku nevyrieši.
Cirkevná vrchnosť však rozhodla, že kostol má vysvätiť dekan Martin Pazúrik 27. októbra 1907. Dedinčania sa proti rozhodnutiu vzbúrili a došlo ku konfliktu medzi obyvateľmi obce a žandármi. Streľba žandárov do protestujúceho davu si vyžiadala 15 obetí, 12 ľudí bolo ťažko zranených a desiatky utrpeli ľahšie zranenia. V súdnom procese v marci 1908 odsúdili z organizovania nepokojov 40 mužov a žien na súhrnný trest 37 rokov väzenia.
Proti zásahu uhorských žandárov protestovali viaceré významné osobnosti v zahraničí, napríklad nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, nórsky spisovateľ Björnstjerne Björnson, britský publicita a historik Robert William Seton-Watson či ruský spisovateľ Lev Nikolajevič Tolstoj. Černovský kostol napokon posvätil Hlinka na sviatok Petra a Pavla 29. júna 1910.
Obete černovskej tragédie pripomína pomník na miestnom cintoríne, ktorý dala vybudovať Slovenská liga amerických Slovákov pri príležitosti 25. výročia tragických udalostí.
Slovenská pošta vydala 27. októbra 2007 pri príležitosti 100. výročia černovskej tragédie známku zobrazujúcu portrét britského novinára Roberta Setona-Watsona a ružu, symbol mesta Ružomberok. Prvú známku Černová 1907 vydala Slovenská pošta v roku 1997.
