Paríž/Bratislava 10. decembra (TASR) - Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) schválilo 10. decembra 1948 v Paríži Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. Na počesť prijatia tohto dokumentu sa 10. december od roku 1950 pripomína celosvetovo ako Deň ľudských práv (Human Rights Day).

Prelomový dokument zakotvuje neodňateľné práva každého jednotlivca bez ohľadu na rasu, farbu pleti, pohlavie, náboženstvo, jazyk, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod. V súčasnosti je k dispozícii v 577 jazykoch a Všeobecná deklarácia ľudských práv sa tým stala najprekladanejším dokumentom na svete.

Deň ľudských práv sa tento rok nesie v duchu témy: "Naše práva, naša budúcnosť - práve teraz." OSN poukazuje na to, že tohtoročná téma vyzýva na uznanie významu a dôležitosti ľudských práv v každodennom živote s cieľom oživiť globálne hnutie. Je príležitosťou zmeniť vnímanie tým, že sa ľudia postavia proti nenávistným prejavom a budú bojovať proti dezinformáciám.

"Tohtoročná téma nám pripomína, že ľudské práva sú o budovaní budúcnosti - práve teraz. Musíme sa vždy postaviť za všetky práva," zdôraznil generálny tajomník OSN António Guterres.

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk pri príležitosti tohtoročného Dňa ľudských práv pripomenul myšlienku zakotvenú už vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv: ľudské práva ovplyvňujú a týkajú sa každého z nás, všade a každý deň a vzhľadom na svoju zásadnú úlohu v našich životoch by mali posilniť postavenie jednotlivcov, komunít i národov s cieľom vybudovať lepšiu budúcnosť.

Podpora a ochrana ľudských práv sa stali jednou z najdôležitejších oblastí pôsobenia OSN od roku 1945, keď sa zakladajúce štáty OSN rozhodli, že zabránia zopakovaniu hrôz druhej svetovej vojny. V roku 1948 vyhlásilo VZ OSN vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, že rešpektovanie ľudských práv a ľudskej dôstojnosti je "základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete".

Cesta k ľudským právam bola dlhá. Od Veľkej listiny slobôd (Magna charta libertatum) prijatej 15. júna 1215 po Deklaráciu práv človeka a občana z 26. augusta 1789 prešlo takmer šesť storočí. Ďalších takmer 160 rokov vedúcich k prijatiu Všeobecnej deklarácie ľudských práv v roku 1948 poznačili revolúcie a vojny.

Prijatie Deklarácie bolo reakciou na hrôzy druhej svetovej vojny a výsledkom úsilia novozaloženej OSN, ktorá vo svojej Charte uznala, že hlavným predpokladom mierového spolužitia národov je zabezpečenie ľudskej dôstojnosti každého jednotlivca prostredníctvom ochrany ľudských práv.

Všeobecná deklarácia ľudských práv zjednocovala odlišné, neraz až protikladné politické režimy, náboženstvá a kultúrne tradície. Stala sa základom medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a slúži ako vzor pre ďalšie zmluvy a deklarácie, napríklad aj pre Európsku dohodu o ľudských právach (1950) či Chartu základných práv Európskej únie (2000).

Valné zhromaždenie OSN vyzvalo 4. decembra 1950 v rezolúcii 423(V) štáty, aby 10. decembra oslavovali každý rok schválenie Všeobecnej deklarácie ľudských práv.