Čierna hora sa stala 29. členom Severoatlantickej aliancie (NATO).
Autor TASR
Ľubľana 6. júna (TASR) - Ak je možné zabrániť vážnemu, dokonca vojenskému napätiu v niektorom regióne zahrnutím krajiny do najväčšej vojenskej aliancie, potom je pondelňajší vstup Čiernej Hory do NATO, kde sa stala 29. členom, veľmi pozitívny čin, komentuje v dnešnom vydaní slovinský denník Delo.
Je to dobrá správa pre Európu, ale ešte viac pre západný Balkán, kde sa po 20 rokoch "európskej integrácie" opäť prebúdzajú niektorí spiaci démoni. Všetko ostatné je oveľa viac diskutabilné, píšu noviny.
Prvou a najväčšou otázkou je, kde sa stratila Európska únia. Človek by oprávnene očakával, že si - bez ohľadu na svoje veľké problémy - bude vedomá naliehavosti integrácie svojho čoraz letargickejšieho a výbušnejšieho balkánskeho susedstva.
NATO rovnako ako pri všetkých ďalších rozšíreniach predbehlo Európsku úniu. Otvorilo svoje dvere krajine, ktorú bombardovalo pred 18 rokmi, keď bola Čierna Hora ešte súčasťou "toho, čo zostalo z Miloševičovej Juhoslávie". A to bez ohľadu na to, že pre NATO je 600.000 občanov Čiernej Hory a jej 2000 vojakov prakticky bezvýznamných.
Čierna Hora by skutočne bola pre NATO irelevantná, keby ňou aliancia nezaplnila poslednú veľkú dieru vo svojej dlhej čelnej línii od Baltického mora k Čiernemu moru a k Stredozemnému moru na juhu.
Ten, kto tomu neverí, by sa mal pozrieť na mapu. Na námornej hranici NATO od Estónska až po Sýriu zostali iba dve malé diery - ruská enkláva Kaliningrad a maličké kúsky bosnianskeho pobrežia pre Neume, píše Delo.
Pre NATO majú význam aj dve veľmi silné symbolické posolstvá, ktoré aliancia prijatím Čiernej Hory vyslala. Prvým je odkaz Rusku, že sa nedostane ani na kúštik pobrežia teplého Jadranského mora, a druhým, že dvere aliancie zostávajú nezvratne otvorené aj pre budúce rozširovania.
Čierna Hora je dôkazom, aj keď minimalistickým, že to aliancia nevzdá a že všetky ruské protesty a "minivojny" na Ukrajine, v Gruzínsku, Moldavsku a inde sú márne, uzatvára svoj komentár denník Delo.
Je to dobrá správa pre Európu, ale ešte viac pre západný Balkán, kde sa po 20 rokoch "európskej integrácie" opäť prebúdzajú niektorí spiaci démoni. Všetko ostatné je oveľa viac diskutabilné, píšu noviny.
Prvou a najväčšou otázkou je, kde sa stratila Európska únia. Človek by oprávnene očakával, že si - bez ohľadu na svoje veľké problémy - bude vedomá naliehavosti integrácie svojho čoraz letargickejšieho a výbušnejšieho balkánskeho susedstva.
NATO rovnako ako pri všetkých ďalších rozšíreniach predbehlo Európsku úniu. Otvorilo svoje dvere krajine, ktorú bombardovalo pred 18 rokmi, keď bola Čierna Hora ešte súčasťou "toho, čo zostalo z Miloševičovej Juhoslávie". A to bez ohľadu na to, že pre NATO je 600.000 občanov Čiernej Hory a jej 2000 vojakov prakticky bezvýznamných.
Čierna Hora by skutočne bola pre NATO irelevantná, keby ňou aliancia nezaplnila poslednú veľkú dieru vo svojej dlhej čelnej línii od Baltického mora k Čiernemu moru a k Stredozemnému moru na juhu.
Ten, kto tomu neverí, by sa mal pozrieť na mapu. Na námornej hranici NATO od Estónska až po Sýriu zostali iba dve malé diery - ruská enkláva Kaliningrad a maličké kúsky bosnianskeho pobrežia pre Neume, píše Delo.
Pre NATO majú význam aj dve veľmi silné symbolické posolstvá, ktoré aliancia prijatím Čiernej Hory vyslala. Prvým je odkaz Rusku, že sa nedostane ani na kúštik pobrežia teplého Jadranského mora, a druhým, že dvere aliancie zostávajú nezvratne otvorené aj pre budúce rozširovania.
Čierna Hora je dôkazom, aj keď minimalistickým, že to aliancia nevzdá a že všetky ruské protesty a "minivojny" na Ukrajine, v Gruzínsku, Moldavsku a inde sú márne, uzatvára svoj komentár denník Delo.