Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Organizátori tvrdia, že do demonštrácií, ktoré sa konali vo vyše 110 mestách po celej krajine, sa zapojilo viac ako 75.000 ľudí.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Berlín 20. septembra (TASR) - Desaťtisíce ľudí v piatok vyšli do ulíc v Nemecku a požadovali dôraznejšie opatrenia na ochranu klímy. Na demonštrácie organizované hnutím Piatky za budúcnosť (Fridays for Future) však podľa agentúry AFP prišlo oveľa menej ľudí než v uplynulých rokoch. Informuje o tom TASR.
Klimatické protesty sa konali vo viacerých nemeckých mestách vrátane Berlína, Hamburgu a Bonnu. Ich účastníci vyzývali vládu spolkového kancelára Olafa Scholza, aby prestala s ťažbou ropy, uhlia a zemného plynu a skoncovala s investíciami do fosílnych palív. Niektorí demonštranti držali transparenty s heslami "Zachráňte našu budúcnosť" alebo "Zem na prvom mieste".
Organizátori tvrdia, že do demonštrácií, ktoré sa konali vo vyše 110 mestách po celej krajine, sa zapojilo viac ako 75.000 ľudí. Hovorkyňa hnutia Piatky za budúcnosť Carla Reemtsmová podľa svojich slov považuje masové protesty za "najdôležitejší spôsob, ako dosiahnuť zmenu".
AFP píše, že podobný protest v roku 2019 prilákal oveľa väčší počet ľudí – až 1,4 milióna. Hnutie vzniklo rok predtým, keď švédska aktivistka Greta Thunbergová začala každý piatok na protest sedieť pred parlamentom v Štokholme. Vyhlásila, že v piatky nebude chodiť do školy, kým úrady nezačnú dodržiavať dohody o ochrane klímy.
Hnutie Piatky za budúcnosť v nasledujúcich rokoch rýchlo prerástlo do celosvetových štrajkov mládeže za ochranu klímy a pochodov, ktoré prilákali milióny ľudí. Počas pandémie ochorenia COVID-19 sa však stala iniciatíva menej viditeľná a v poslednom čase má problém získať späť svoj impulz, píše AFP.
Najnovšie protesty v Nemecku sa konali niekoľko dní po tom, čo tlaková níž Boris priniesla do niektorých častí strednej a východnej Európy prívalové dažde a rozsiahle záplavy, ktoré spôsobili spúšť a vyžiadali si 24 mŕtvych.
Sebastian Bock, jeden z demonštrantov v Berlíne, v tejto súvislosti povedal, že záplavy sú pripomienkou toho, že katastrofické dôsledky zmeny klímy už pociťujeme.
Odborníci tvrdia, že zmena klímy spôsobená emisiami skleníkových plynov zvyšuje zvyšuje počet a intenzitu extrémnych poveternostných javov, ako sú napríklad prívalové dažde a záplavy.
Klimatické protesty sa konali vo viacerých nemeckých mestách vrátane Berlína, Hamburgu a Bonnu. Ich účastníci vyzývali vládu spolkového kancelára Olafa Scholza, aby prestala s ťažbou ropy, uhlia a zemného plynu a skoncovala s investíciami do fosílnych palív. Niektorí demonštranti držali transparenty s heslami "Zachráňte našu budúcnosť" alebo "Zem na prvom mieste".
Organizátori tvrdia, že do demonštrácií, ktoré sa konali vo vyše 110 mestách po celej krajine, sa zapojilo viac ako 75.000 ľudí. Hovorkyňa hnutia Piatky za budúcnosť Carla Reemtsmová podľa svojich slov považuje masové protesty za "najdôležitejší spôsob, ako dosiahnuť zmenu".
AFP píše, že podobný protest v roku 2019 prilákal oveľa väčší počet ľudí – až 1,4 milióna. Hnutie vzniklo rok predtým, keď švédska aktivistka Greta Thunbergová začala každý piatok na protest sedieť pred parlamentom v Štokholme. Vyhlásila, že v piatky nebude chodiť do školy, kým úrady nezačnú dodržiavať dohody o ochrane klímy.
Hnutie Piatky za budúcnosť v nasledujúcich rokoch rýchlo prerástlo do celosvetových štrajkov mládeže za ochranu klímy a pochodov, ktoré prilákali milióny ľudí. Počas pandémie ochorenia COVID-19 sa však stala iniciatíva menej viditeľná a v poslednom čase má problém získať späť svoj impulz, píše AFP.
Najnovšie protesty v Nemecku sa konali niekoľko dní po tom, čo tlaková níž Boris priniesla do niektorých častí strednej a východnej Európy prívalové dažde a rozsiahle záplavy, ktoré spôsobili spúšť a vyžiadali si 24 mŕtvych.
Sebastian Bock, jeden z demonštrantov v Berlíne, v tejto súvislosti povedal, že záplavy sú pripomienkou toho, že katastrofické dôsledky zmeny klímy už pociťujeme.
Odborníci tvrdia, že zmena klímy spôsobená emisiami skleníkových plynov zvyšuje zvyšuje počet a intenzitu extrémnych poveternostných javov, ako sú napríklad prívalové dažde a záplavy.
