Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Zahraničie

Deti do dvoch rokov by vôbec nemali sledovať televíziu či internet

Ilustračné foto. Foto: TASR - Radovan Stoklasa

WHO vydala v stredu vôbec prvú sériu svojich usmernení zaoberajúcu sa tým, koľko by sa deti do päť rokov mali hýbať, spať a pozerať televíziu či sledovať programy na internete.

Ženeva 25. apríla (TASR) - Deti mladšie než dva roky by nemali tráviť žiaden čas pred digitálnymi obrazovkami. Vyplýva to z najnovších smerníc Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorých dodržiavanie má predchádzať chorobám vo vyššom veku.

WHO vydala v stredu vôbec prvú sériu svojich usmernení zaoberajúcu sa tým, koľko by sa deti do päť rokov mali hýbať, spať a pozerať televíziu či sledovať programy na internete.

"Fyzická nečinnosť bola identifikovaná ako jeden z hlavných rizikových faktorov v súvislosti s celosvetovou úmrtnosťou a tiež ako prispievateľ k zvyšovaniu nadváhy i obezity," napísala WHO.

Bábätká by mali byť fyzicky aktívne prinajmenšom 30 minút denne, pričom tento čas by sa mal po ich prvých narodeninách zvýšiť až na najmenej tri hodiny denne, vyplýva zo smerníc.

Sedenie a pozeranie programov v televízii či na mobilných zariadeniach by mali deti vo veku dva až štyri roky obmedziť na maximálne hodinu denne. Expertka WHO v oblasti verejného zdravia Juana Willumsenová pre agentúru DPA povedala, že v tomto veku je pre deti dôležitejšia interakcia s tým, kto sa o ne stará.

WHO tiež odporúča, aby novorodenci spali najmenej 17 hodín denne. Tento čas majú postupne - až do veku troch rokov - následne skracovať na desať hodín denne.

Smernice WHO sú podobné odporúčaniam, ktoré v tomto zmysle platia v Austrálii, Kanade, USA i na Novom Zélande. Willumsenová naznačila, že s nedostatkom fyzickej aktivity a intenzívnym pozeraním na obrazovky sa neboria iba bohaté krajiny.

"Ide o čoraz väčší problém v častiach sveta, ktoré zažívajú rýchlu urbanizáciu," dodala odkazujúc tak podľa DPA na nedostatočnú starostlivosť pracujúcich rodičov o deti v menej bohatých krajinách.