Valparaíso 25. novembra (TASR) – Generál Augusto Pinochet, vodca vojenskej diktatúry vládnucej v juhoamerickom Čile v rokoch 1973-90, sa narodil 25. novembra pred 100 rokmi.

Bývalý najsilnejší muž Čile sa stal kontroverznou postavou čilských i svetových dejín, keď rozdelil domácu aj svetovú verejnú mienku v otázke riadenia krajiny. K moci sa dostal vojenským pučom v roku 1973, ktorým zosadil vtedajšieho prvého socialistického prezidenta Čile Salvadora Allendeho.

Augusto José Ramón Pinochet Ugarte sa narodil 25. novembra 1915 v čilskom meste Valparaíso v skromnej rodine, ktorej korene siahajú do Bretónska. Jeho predkovia prišli z tohto francúzskeho kraja do Čile v 18. storočí. Aj v súčasnosti sa v okolí bretónskeho mesta Lamballe nájdu rodiny s menom Pinochet.

Po absolvovaní základnej a strednej školy vo Valparaíse začal Augusto Pinochet v roku 1933 študovať na vojenskej škole, o štyri roky ju ukončil. Do vojenskej služby nastúpil v septembri 1937 v pluku Chacabuco v meste Concepción, v roku 1939 získal hodnosť podporučíka. Štúdium práva na univerzite ukončil v roku 1953. Prezident Čile Eduardo Frei Montalva (1964-70) vymenoval v roku 1970 Pinocheta za brigádneho generála. V roku 1973 bol povýšený do hodnosti divízneho generála.

Foto: TASR/AP

Aj keď bol blízkym priateľom a príbuzným čilského prezidenta Salvadora Allendeho, ktorý ho vymenoval do funkcie hlavného veliteľa čilskej armády, Pinochet sa rýchlo pripojil ku komplotu, ktorý vyústil 11. septembra 1973 do štátneho prevratu. Vtedajší Zväz sovietskych socialistických republík a ostatné socialistické štáty prerušili s Čile diplomatické vzťahy.

Vojenská junta si zvolila Pinocheta za svojho najvyššieho predstaviteľa, podporu získal aj od konzervatívnych síl v krajine. Tie ho napokon vyniesli do čela exekutívy. Pinochet si moc udržal až do roku 1990.

Ako doživotný senátor pricestoval v roku 1998 do Londýna, kde bol po operácii chrbtice hospitalizovaný. Na základe medzinárodného zatykača, ktorý vydal španielsky sudca Baltasar Garzón, sa jeho pobyt zmenil na vyšetrovaciu väzbu. Po dvoch rokoch ho na žiadosť čilskej vlády prepustili a Pinochet sa vrátil do Santiaga.

Bývalý diktátor trpel vážnymi zdravotnými problémami už v rokoch 2001 a 2006. Trikrát mal ťažkosti so srdcovo-cievnym systémom a raz s cievou v mozgu.

Foto: TASR/AP

Pinochet sa dostal k moci krvavým prevratom v roku 1973 a podľa organizácií na ochranu ľudských práv nesie zodpovednosť za smrť a zmiznutie približne 3000 členov opozície. Bolo na neho vydaných niekoľko trestných oznámení. Jedno z posledných sa týkalo rozsiahlej aféry daňových únikov po tom, ako si údajne otvoril tajné účty v zahraničí.

Mnohí príbuzní zavraždených a zmiznutých členov opozície neboli spokojní s tým, že sa Pinocheta za násilné úmrtia počas jeho vlády nepodarilo postaviť pred súd. Najvyšší súd v Čile v roku 2002 vyhlásil, že Pinochet je "mierne mentálne nespôsobilý", a teda neschopný obhajovať sa na súde.

Keď Pinochet v tichosti oslávil 91. narodeniny, jeho manželka Lucia Hiriartová prečítala posolstvo, v ktorom bývalý diktátor "zobral na seba politickú zodpovednosť" sa svoje činy.

Foto: TASR/AP

Obyvatelia Čile počas života i po jeho smrti mali rozdielne názory na Pinochetovo dedičstvo: tretina z nich ho označovala za diktátora, ktorý skoncoval s demokraciou a umožnil mučenie, vraždy i únosy ľudí. Ďalšia tretina v ňom videla hrdinu, ktorý zachránil krajinu pred komunizmom, transformoval a zmodernizoval ekonomiku krajiny. Tretia tretina Čiľanov mala rozporný názor na Pinochetovo vládnutie, pretože síce zohľadňovala krutosti jeho diktatúry, ale zároveň vyzdvihovala aj ekonomické úspechy.

Augusto José Ramón Pinochet Ugarte zomrel 10. decembra 2006 v čilskom meste Santiago na následky komplikácií srdcovo-cievneho systému. Smrť si prišla poňho týždeň po tom, ako ho postihol infarkt.