Brusel 15. novembra (TASR) - Hlavnou témou pondelňajšieho stretnutia ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli je rozšírenie sankčného režimu voči Bielorusku v dôsledku umelo vyvolanej migračnej krízy na poľských hraniciach. Týždenník Politico však upozornil, že ministri sa stretnú aj so šéfom ukrajinskej diplomacie Dmytrom Kulebom, aby zvážili bezpečnostnú situáciu na východnej Ukrajine.

Očakáva sa, že Rada EÚ pre zahraničné veci schváli rozšírené sankcie voči režimu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Politico upozornil, že dohoda o úplnom zozname jednotlivcov a subjektov, na ktoré sa treba zamerať, môže trvať aj niekoľko týždňov, keďže EÚ spolupracuje s medzinárodnými partnermi a chce mať záruku, že sankčný zoznam bude právne "nepriestrielný".

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell pred zasadnutím ministrov v rozhovore pre francúzsky denník Journal du Dimanche naznačil, že nové sankcie budú postihovať letecké spoločnosti a cestovné kancelárie zapojené do obchodovania s migrantmi a zrejme aj okolo 30 vysokopostavených úradníkov Lukašenkovej administratívy.

Borrell v nedeľu hovoril s bieloruským ministrom zahraničných vecí Uladzimirom Makejom a následne na svojom účte na Twitteri napísal, že súčasná situácia na poľsko-bieloruských hraniciach je neprijateľná. "Ľudia by sa nemali používať ako zbrane," uviedol.

Politico v tejto súvislosti upozornil aj na výzvu bieloruskej opozičnej líderky Sviatlany Cichanovskej, ktorá ministrom zahraničných vecí odkázala, že na to, aby boli sankcie "účinné", musia byť cielene zamerané na štátne banky a podniky z oblasti energetiky, oceliarskeho a chemického priemyslu.

Ešte pred rokovaniami o témach uvedených v pracovnej agende sa európski diplomati stretli so svojím ukrajinským rezortným partnerom v rámci rokovaní s kolegami z krajín Východného partnerstva. Kuleba prišiel do Bruselu po tom, ako americkí predstavitelia minulý týždeň varovali EÚ, že Rusko môže spustiť ďalšiu inváziu na Ukrajinu. Tieto obavy vyvoláva hromadenie ruských jednotiek, delostrelectva a tankov pozdĺž hranice s Ukrajinou. Kuleba sa v Bruseli stretne aj s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom a oddelene s francúzskym a nemeckým ministrom zahraničných vecí v snahe oživiť normandský formát rokovaní, čiže fórum, ktoré spojilo Paríž, Berlín, Moskvu a Kyjev s cieľom vyriešiť konflikt na východe Ukrajiny.

Kuleba v rozhovore pre Politico varoval pred zhoršením situácie a upozornil, že súčasný vývoj je potrebné vnímať v širšom kontexte. Rusko totiž na jar tohto roka postavilo vojenské tábory, nainštalovalo rádiové zariadenia a rozmiestnilo raketové systémy pozdĺž hranice s Ukrajinou.

"To, čo vidíme pozdĺž našej hranice, je sofistikovaná vojenská infraštruktúra vybudovaná počas jarnej eskalácie, ktorá je pripravená na použitie na útočné operácie proti Ukrajine," povedal Kuleba pre Politico. A spresnil, že nové napätie na rusko-ukrajinskej hranici má súvislosť aj s migračnou krízou na poľsko-bieloruskej hranici. "Vidíme, že migranti sa používajú ako zbraň, vidíme, ako sa dezinformácie používajú ako zbraň, vidíme, ako sa plyn používa ako zbraň, a sú tu vojaci a ich zbrane... To nie sú samostatné prvky. Všetko to je súčasťou širšej stratégie na rozbitie Európy. Všetko, čo sa deje na východ od hraníc EÚ a vo vnútri EÚ, by sme mali vnímať ako súčasť všeobecného úsilia. Nejde o samostatné udalosti," vysvetlil Kuleba.