V Bielorusku od 9. augusta pokračujú protesty proti Lukašenkovi, ktorý je demonštrantmi obviňovaný z falšovania výsledkov prezidentských volieb.
Autor TASR
Brusel 7. septembra (TASR) – Európska únia zaradí na sankčný zoznam 31 predstaviteľov Bieloruska vrátane ministra vnútra Jurija Karajeva. Informovala o tom v pondelok agentúra Reuters s odvolaním sa na tri diplomatické zdroje z EÚ.
„Spočiatku sme sa zhodli na 14 menách, ale mnohé štáty tento počet nepovažovali za dostatočný. Teraz sme dosiahli konsenzus pri ďalších 17 menách," povedal jeden z nemenovaných diplomatov.
Dodal, že ide o vysokopostavených predstaviteľov zodpovedných za zmanipulovanie prezidentských volieb a násilné potláčanie protestov.
Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ sa na svojom neformálnom stretnutí, ktoré sa konalo v Berlíne 27. a 28. augusta, dohodli na čo najskoršom ukončení sankčnej procedúry voči Bielorusku.
Mená je stále možné na zoznam pridať alebo odstrániť, no diplomati uviedli, že k formálnej zhode dôjde už pravdepodobne 21. septembra, keď sa ministri zahraničných vecí EÚ plánujú znova stretnúť. Sankcie vstúpia do platnosti 22. septembra.
Koncom augusta Litva, Lotyšsko a Estónsko uvalili sankcie na bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka a 29 ďalších popredných občanov Bieloruska, ktorí boli vyhlásení za nežiaduce osoby a bol im zakázaný vstup do pobaltských krajín.
Diplomati EÚ však odmietli povedať, do akej miery sa sankčný zoznam EÚ zhoduje so zoznamom pobaltských štátov.
Očakáva sa, že na sankčnom zozname EÚ budú figurovať Karajev spolu s predstaviteľmi ústrednej volebnej komisie a ministerstiev vnútra a spravodlivosti. Lukašenko na tomto zozname zatiaľ nie je.
V Bielorusku od 9. augusta pokračujú protesty proti Lukašenkovi, ktorý je demonštrantmi obviňovaný z falšovania výsledkov prezidentských volieb. V prvých dňoch boli protesty sprevádzané násilnými represiami, hromadným zatýkaním a bitím zadržaných. Aj teraz bieloruská polícia každý deň zadržiava desiatky demonštrantov.
„Spočiatku sme sa zhodli na 14 menách, ale mnohé štáty tento počet nepovažovali za dostatočný. Teraz sme dosiahli konsenzus pri ďalších 17 menách," povedal jeden z nemenovaných diplomatov.
Dodal, že ide o vysokopostavených predstaviteľov zodpovedných za zmanipulovanie prezidentských volieb a násilné potláčanie protestov.
Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ sa na svojom neformálnom stretnutí, ktoré sa konalo v Berlíne 27. a 28. augusta, dohodli na čo najskoršom ukončení sankčnej procedúry voči Bielorusku.
Mená je stále možné na zoznam pridať alebo odstrániť, no diplomati uviedli, že k formálnej zhode dôjde už pravdepodobne 21. septembra, keď sa ministri zahraničných vecí EÚ plánujú znova stretnúť. Sankcie vstúpia do platnosti 22. septembra.
Koncom augusta Litva, Lotyšsko a Estónsko uvalili sankcie na bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka a 29 ďalších popredných občanov Bieloruska, ktorí boli vyhlásení za nežiaduce osoby a bol im zakázaný vstup do pobaltských krajín.
Diplomati EÚ však odmietli povedať, do akej miery sa sankčný zoznam EÚ zhoduje so zoznamom pobaltských štátov.
Očakáva sa, že na sankčnom zozname EÚ budú figurovať Karajev spolu s predstaviteľmi ústrednej volebnej komisie a ministerstiev vnútra a spravodlivosti. Lukašenko na tomto zozname zatiaľ nie je.
V Bielorusku od 9. augusta pokračujú protesty proti Lukašenkovi, ktorý je demonštrantmi obviňovaný z falšovania výsledkov prezidentských volieb. V prvých dňoch boli protesty sprevádzané násilnými represiami, hromadným zatýkaním a bitím zadržaných. Aj teraz bieloruská polícia každý deň zadržiava desiatky demonštrantov.