Brusel 1. apríla (TASR) - Severoatlantická aliancia musí prehodnotiť vzťahy s Ruskom: NATO žiada Moskvu, aby prispela k deeskalácii napätia na Ukrajine a plnila si svoje medzinárodné záväzky, uviedol dnes v rámci dvojdňovej konferencie ministrov zahraničných vecí NATO generálny tajomník aliancie Anders Fogh Rasmussen.

Šéf aliancie na tlačovej konferencii v Bruseli pripomenul, že Rada NATO-Rusko vo svetle najnovších udalosti pozastavila praktickú časť svojej činnosti. Boli zmrazené spoločné cvičenia a stretnutia i spolupráca v oblasti výskumu. Kontakty sú momentálne na úrovni veľvyslancov.

"Dnes sa dohodneme na tom, ako prehodnotiť naše vzťahy. Hľadáme, aký typ spolupráce bude najlepší. Vyzývame Rusko, aby znížilo napätie a začalo s Ukrajinou politický diplomatický dialóg," uviedol Rasmussen pred novinármi. Upozornil, že v opačnom prípade hrozí Rusku izolácia.

Udalosti na Ukrajine podľa jeho slov celkom zmenili bezpečnostný systém v Európe. Dodal, že aliancia prijme adekvátne opatrenia, aby členovia NATO neboli vystavení nijakým hrozbám.

Podľa neho je NATO rozhodnuté aj naďalej pomáhať Ukrajine, a to najmä prostredníctvom politických opatrení. Zdôraznil, že z hľadiska aliancie je pre bezpečnosť v regióne dôležitá nezávislá a stabilná Ukrajina, ktorá bude dodržiavať pravidlá právneho štátu a ľudské práva.

Ukrajina a Gruzínsko sú pre NATO najaktívnejšími členmi spomedzi východných partnerov, avšak ukrajinská strana sa správa najefektívnejšie z hľadiska vojenskej pomoci.

Na otázku, či má aliancia informácie o možnom stiahnutí sa ruských vojenských jednotiek na hraniciach s východnou Ukrajinou, Rasmussen uviedol, že aliancia zatiaľ nemá nijaké dôkazy, že Rusko sťahuje svoje sily od ukrajinských hraníc.

"Bohužiaľ, nemôžem potvrdiť, že Rusko svoje vojská sťahuje: to sme zatiaľ nespozorovali," uviedol Rasmussen. Spresnil, že ruská strana ničí zásady, na ktorých je postavené partnerstvo NATO- Rusko.

Generálny tajomník NATO zablahoželal svojmu nástupcovi vo funkcii Jensovi Stoltenbergovi a dodal, že preberá funkciu v kľúčovom období pre alianciu, ktorá končí dlhodobú misiu v Afganistane a nečakane sa musí popasovať s novou bezpečnostnou situáciou v Európe. To je podľa Rasmussena veľká výzva nielen pre jeho nástupcu, ale pre celý systém kolektívnej obrany.

Rasmussen s odkazom na Rusko upozornil, že nikto si neželá vojnu v Európe, k slovu sa podľa neho musí dostať diplomacia - avšak aliancia sa musí správať tak, že musí zaistiť ochranu pre všetkých svojich členov, uistiť sa, že kolektívny systém obrany je naozaj funkčný, a posilniť systém spoločnej obrany.

Foto: TASR/AP

Diplomati NATO hľadajú scenáre nových vzťahov s Ruskom

Dvojdňová konferencia ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO, ktorá sa dnes začala v Bruseli, je prioritne zameraná na udalosti na Ukrajine a nové vzťahy s Ruskom, ktorá nastanú po anexii Krymu zo strany ruských ozbrojených síl.

Jednou z hlavných tém konferencie je otázka, ako posilniť východoeurópske krajiny Severoatlantickej aliancie, ktoré sú znepokojené novou ruskou politikou. Pre samotnú alianciu udalosti na Kryme znamenajú zásadný obrat v doterajšej politike voči blízkemu susedstvu. Podľa nemenovaného diplomata z prostredia NATO tieto udalosti menia celú povahu aliancie, keď sa spojenci ocitli pred staronovou hrozbou, pred súperom s oveľa väčším a nebezpečnejším zbrojným potenciálom, ako to bolo v prípade konfliktov, ktoré boli ďaleko za hranicami aliancie a kde sa aliancia nejakým spôsobom angažovala.

To všetko pre NATO znamená nové výzvy, najmä ak sa zoberie do úvahy, že Rusko sa v poslednom období zaplietlo do dvoch konfliktov (Gruzínsko a Ukrajina), ktoré menia bezpečnostnú situáciu v regióne. Nový prístup aliancie bude mať dosah na všetkých jej členov, vrátane Slovenska. Aliancia musí prehodnotiť svoje plánovanie, zefektívniť systém rozhodovania, prehodnotiť vojenské cvičenia a vôbec celkový systém obrany a zbrojné systémy.

Podľa diplomatických zdrojov NATO prichádza pre najvýchodnejšie krajiny aliancie, v susedstve a blízkosti Ruskej federácie, do úvahy viacero možností: od zvýšenia frekvencie vojenských cvičení a hliadok cez početnejšiu prítomnosť jednotiek NATO v týchto krajinách až po zriadenie trvalých vojenských základní aliancie v strednej a východnej Európe.

Podľa niektorých náznakov by mala trvalá základňa NATO vzniknúť v Pobaltí, pretože sa tri pobaltské štáty obávajú priamej hrozby z Ruska. Diplomati aliancie však uviedli, že na to nie je dostatok politickej vôle a konsenzu.

Veľvyslanec USA pri NATO Douglas Lute v pondelok v tejto súvislosti uviedol, že ministri zahraničných vecí budú diskutovať o opatreniach na upokojenie spojencov z východnej Európy, pričom naznačil možnosť, že nepôjde iba o krátkodobé gestá aliancie.

Ministri z 28 členských štátov aliancie sa v Bruseli stretávajú prvýkrát od ruskej anexie Krymu, ktorá spôsobila najhoršie ochladenie vzťahov medzi Ruskom a Západom od čias studenej vojny. Ich úlohou bude identifikovať čo najúčinnejšie krátkodobé opatrenia vo vzťahu k Rusku a vo svetle krymských udalostí prehodnotiť prípravu septembrového summitu NATO v Cardiffe, ktorý určí dlhodobejšiu stratégiu vzťahov s Moskvou.

Spojené štáty ako najvplyvnejší člen aliancie dali jasne najavo, že nebudú vojensky zasahovať na Ukrajine, a "odolávajú" aj ukrajinským žiadostiam na dôraznejšiu materiálnu pomoc vo forme zbraní, munície či vojenskej techniky.

Dnes popoludní sa šéfovia diplomacie stretnú s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Deščyciom. V stredu budú diskutovať o Afganistane, kde aliancia netrpezlivo očakáva výsledky prezidentských volieb, keďže bez politických záruk zo strany nového vedenia v Kábule nebude NATO môcť pripraviť a naplánovať novú, nevojenskú misiu v Afganistane po roku 2014.