Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 26. december 2024Meniny má Štefan
< sekcia Zahraničie

Do 2. kola prezidentských volieb Rumunska postúpili dvaja kandidáti

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Na ďalších dvoch miestach skončili krajne pravicoví kandidáti Calin Georgescu a George Simion, ktorí získali 16, resp. 15 percent hlasov.

Bukurešť 24. novembra (TASR) — Súčasný rumunský premiér Marcel Ciolacu a stredopravicová kandidátka Elena Lasconiová zvíťazili v nedeľu v prvom kole prezidentských volieb v Rumunsku. Podľa exit pollov, zverejnených po zatvorení väčšiny volebných miestností o 21.00 h miestneho času (20.00 h SEČ), vedie sociálny demokrat Ciolacu, ktorý získal približne 25 percent hlasov, Lasconiová má okolo 18 percent. Druhé kolo volieb sa uskutoční 8. decembra, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Na ďalších dvoch miestach skončili krajne pravicoví kandidáti Calin Georgescu a George Simion, ktorí získali 16, resp. 15 percent hlasov.

Exit polly nezahŕňajú hlasy státisícov Rumunov žijúcich v zahraničí, ktoré ešte môžu ovplyvniť výsledok. Simion i Lasconiová sú medzi Rumunmi v zahraničí obľúbení, pripomína Reuters.

Aj keď sa hlasovanie skončilo o 21.00, voliči, ktorí boli v tom čase ešte vo volebnej miestnosti alebo čakali v rade na vstup do volebnej miestnosti, môžu svoje ústavné právo uplatniť najneskôr do polnoci miestneho času (23.00 h SEČ).

Vo voľbách novej hlavy štátu mohlo hlasovať viac ako 18 miliónov registrovaných občanov. Volebná účasť prekročila 52 percent. O priazeň voličov sa uchádzalo 14 kandidátov.

Ciolacu v prvej reakcii uviedol, že ide o "jasný signál, že demokracia v Rumunsku je silná". Voliči podľa neho hlasovali za rovnováhu a stabilitu.

Lasconiová označila údaje z prieskumov za tesné a chce si počkať pondelkové predbežné výsledky.

Analytici predpovedali, že do druhého kola postúpia Ciolacu, ktorý je premiérom od júna 2023, a Simionom.

Odchádzajúci 65-ročný prezident Klaus Iohannis bol do úradu zvolený dvakrát. Počas svojho pôsobenia od roku 2014 upevnil silnú prozápadnú pozíciu Rumunska, ale vyčítali mu, že nerobí dosť v boji proti korupcii.