Dodik na súde v Sarajeve požiadal o presunutie pojednávania do mesta Banja Luka v Republike srbskej. Proces bol odročený a čaká sa na rozhodnutie o mieste pojednávaní.
Autor TASR
Sarajevo 6. decembra (TASR) - Vodca bosniackych Srbov Milorad Dodik sa v stredu postavil pred súd na základe obžaloby z nerešpektovania rozhodnutí medzinárodného vyslanca Christiana Schmidta. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Dodik na súde v Sarajeve požiadal o presunutie pojednávania do mesta Banja Luka v Republike srbskej. Proces bol odročený a čaká sa na rozhodnutie o mieste pojednávaní.
Dodik v júli podpísal sporné návrhy zákonov, ktoré umožňujú Republike srbskej obísť Schmidtove rozhodnutia i rozhodnutia ústavného súdu Bosny a Hercegoviny. Prokuratúra Dodika obžalovala v auguste a neskôr ju odobril najvyšší súd, čím sa otvorila cesta k súdnemu procesu. Hrozí mu väzenie až päť rokov. Ide o prvý súdny proces s politickým lídrom v Bosne a Hercegovine za nerešpektovanie medzinárodného vyslanca, ktorý dohliada na mierový proces.
Občiansku vojnu v Bosne a Hercegovine (BaH) v roku 1995 ukončila Daytonská mierová dohoda, ktorú sprostredkovali Spojené štáty. Na jej základe BaH tvoria dva poloautonómne bloky - Republika srbská a moslimsko-chorvátska Federácia Bosny a Hercegoviny.
Dodik na súde v Sarajeve požiadal o presunutie pojednávania do mesta Banja Luka v Republike srbskej. Proces bol odročený a čaká sa na rozhodnutie o mieste pojednávaní.
Dodik v júli podpísal sporné návrhy zákonov, ktoré umožňujú Republike srbskej obísť Schmidtove rozhodnutia i rozhodnutia ústavného súdu Bosny a Hercegoviny. Prokuratúra Dodika obžalovala v auguste a neskôr ju odobril najvyšší súd, čím sa otvorila cesta k súdnemu procesu. Hrozí mu väzenie až päť rokov. Ide o prvý súdny proces s politickým lídrom v Bosne a Hercegovine za nerešpektovanie medzinárodného vyslanca, ktorý dohliada na mierový proces.
Občiansku vojnu v Bosne a Hercegovine (BaH) v roku 1995 ukončila Daytonská mierová dohoda, ktorú sprostredkovali Spojené štáty. Na jej základe BaH tvoria dva poloautonómne bloky - Republika srbská a moslimsko-chorvátska Federácia Bosny a Hercegoviny.