Brusel 9. júna (TASR) — Štvrtková dohoda ministrov vnútra členských krajín EÚ o zmene pravidiel v oblasti migrácie a azylovej politiky EÚ znamená, že štáty môžu začať rokovania o týchto pravidlách s Európskym parlamentom (EP). Niektoré politické frakcie v EP však dosiahnutú dohodu nepovažujú za dostatočnú a upozorňujú, že pôjde o ťažké rokovania, informuje spravodajca TASR. Švédska ministerka vnútra Maria Stenergardová, ktorá rokovaniam predsedala v mene predsedníctva svojej krajiny v Rade EÚ, pre médiá uviedla, že sa našla "dobrá rovnováha medzi zodpovednosťou a solidaritou".

Dohodu ako takú však kritizujú Holandsko, Rakúsko a Taliansko, ktoré poukazujú na problematiku prijímacích centier a zrýchlených postupov na vonkajších hraniciach EÚ. V takýchto centrách by mali byť žiadatelia o azyl nachádzať dovtedy, kým sa nezistí, či majú šancu získať azyl v EÚ. V prípade negatívnej odpovede im bude vstup do Únie zamietnutý. Žiadosti o azyl by mali byť spracované v intervale do šiestich mesiacov.

Ministri rokovali aj o vytvorení povinného systému rozdeľovania dohodnutého počtu žiadateľov o azyl medzi členské štáty. Krajiny EÚ, ktoré nechcú alebo nedokážu prijať migrantov, by prispeli sumou 20.000 eur na osobu.

Po štvrtkových rokovaniach ministrov vnútra sa môžu začať rokovania s Európskym parlamentom (EP) o znení Nového paktu pre azyl a migráciu. Cieľom je dokončiť rokovania do apríla 2024, teda ešte pred eurovoľbami, ktoré sa budú konať v júni. EP už v apríli odsúhlasil svoje pozície ku všetkým aspektom migračnej a azylovej politiky.

Frakcia socialistov a demokratov (S&D) vyhlásila, že ak majú členské štáty vážny záujem o reformu, pri rokovaniach s EP budú musieť prejaviť väčšiu ochotu na kompromisy. Hovorkyňa S&D pre vnútorné záležitosti Birgit Sippelová upozornila, že socialisti odmietajú povinné zrýchlené postupy na vonkajších hraniciach EÚ.

"Ak sa členské štáty rozhodnú uplatniť zrýchlené postupy, rodiny s deťmi a maloletí bez sprievodu dospelých musia byť z tohto procesu vyňatí," uviedla Sippelová. Podľa jej slov aj konkrétne záväzky týkajúce sa relokácií a solidarity zaostávajú za ambíciami EP.

V podobnom duchu zareagovala aj frakcia Zelených, podľa ktorej štvrtková dohoda ministrov nezaisťuje, že azylový systém bude chrániť ľudské práva a dôstojnosť. Namiesto toho sa členské štáty zamerali na neštandardné postupy a zadržiavanie migrantov na vonkajších hraniciach EÚ.

Šéfka skupiny Zelených Terry Reintkeová uviedla, že dohoda z Luxemburgu je v rozpore s európskymi hodnotami, akými sú základné práva a rešpektovanie zásad právneho štátu.

"EP bude bojovať za fungujúci azylový systém, ktorý je v súlade s ľudskou dôstojnosťou a ľudskými právami, ponúka uskutočniteľné riešenia a spravodlivé rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty. Bojujeme proti novým táborom alebo záchytným strediskám na vonkajších hraniciach Únie," povedala Reintkeová. Dodala, že nemožno dospieť k dohode o azyle "za každú cenu", ak je tou cenou ignorovanie medzinárodných záväzkov chrániť tých, ktorí hľadajú ochranu, a tých najzraniteľnejších.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)