Uzavretie dohody o iránskom jadrovom programe privítali aj tureckí činitelia. Ankara očakáva, že bude mať priaznivý vplyv na bezpečnosť a stabilitu celého regiónu a tiež podporí rast ekonomiky.
Autor TASR
Rijád/Jeruzalem/Bejrút/Ankara (TASR) - Saudská Arábia vyjadrila dnes obavy, že komplexná jadrová dohoda medzi šiestimi svetovými veľmocami a Iránom prispeje k zhoršeniu bezpečnostnej situácie v oblasti Blízkeho východu. Informovala o tom agentúra Reuters.
Nemenovaný saudskoarabský predstaviteľ obvinil Teherán z toho, že svojimi aktivitami už destabilizoval Irak, Sýriu, Libanon či Jemen.
Ak by dosiahnutá dohoda zabránila Iránu v získaní jadrových zbraní, bolo by jej uzavretie "šťastným dňom" pre celý región. Ak však Teherán bude môcť vďaka dohode pokračovať šírení "zmätku", Blízky východ by sa mohol stať nebezpečnejším, než bol doteraz, uviedol citovaný predstaviteľ Rijádu.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v prvej reakcii označil uzavretie dohody s Iránom za "strašný omyl historických rozmerov". Teherán podľa jeho slov získa vďaka dohode bonus v podobe stoviek miliárd dolárov v hotovosti, ktoré mu umožnia pokračovať v šírení "agresie a teroru" v regióne i vo svete.
Netanjahu zdôraznil, že židovský štát nie je viazaný dohodou s Iránom a bude v prvom rade prihliadať na vlastné bezpečnostné záujmy.
Ďalší izraelskí predstavitelia uviedli, že Izrael bude lobovať za zamietnutie dohody v americkom Kongrese. Bude tiež prísne sledovať, ako Irán plní dohodnuté podmienky, a v prípade ich porušenia sa bude usilovať o opätovné zavedenie medzinárodných sankcií voči islamskej republike.
Kongres USA má teraz na preskúmanie dosiahnutej dohody 60 dní a prezident Barack Obama sa bude snažiť o to, aby ju podporili demokrati i republikáni. Ak by aj Kongres dohodu zamietol, Obama by mohol jeho rozhodnutie zvrátiť uplatnením svojho práva veta. To by však podľa agentúry Reuters zatienilo dosiahnutie dohody, ktoré sa Obamova vláda snaží prezentovať ako svoj kľúčový zahraničnopolitický úspech.
Jeden z izraelských ministrov zdôraznil, že nevylučuje žiadnu z možností riešenia iránskeho problému. "Na stole sú všetky možnosti, diplomatické alebo iné," uviedol izraelský minister verejnej bezpečnosti Gilad Erdan, člen Netanjahuovej strany Likud.
Sýrsky prezident Bašár Asad vyjadril presvedčenie, že "prelomová" jadrová dohoda s veľmocami uvoľní ruky Iránu, aby sa mohol výraznejšie angažovať v úsilí o stabilizáciu regiónu. Podľa agentúry Reuters tým dal najavo, že očakáva zvýšenie podpory Damasku zo strany Teheránu, ktorý je jeho hlavným regionálnym spojencom.
Uzavretie dohody o iránskom jadrovom programe privítali aj tureckí činitelia. Ankara očakáva, že bude mať priaznivý vplyv na bezpečnosť a stabilitu celého regiónu a tiež podporí rast tamojšej ekonomiky.
V podobnom pozitívnom duchu sa vyjadril tiež iracký minister zahraničných vecí Ibrahim Džafárí, ktorý sa dnes zúčastnil na konferencii v tureckej metropole.
Za vplyvné arabské krajiny Perzského zálivu sa k dohode zatiaľ oficiálne vyjadrili len Spojené arabské emiráty. Ich prezident šejk Chalífa ibn Saíd an-Nahaján zaslal gratulačné posolstvo iránskemu prezidentovi Hasanovi Rúhánímu.
Nemenovaný saudskoarabský predstaviteľ obvinil Teherán z toho, že svojimi aktivitami už destabilizoval Irak, Sýriu, Libanon či Jemen.
Ak by dosiahnutá dohoda zabránila Iránu v získaní jadrových zbraní, bolo by jej uzavretie "šťastným dňom" pre celý región. Ak však Teherán bude môcť vďaka dohode pokračovať šírení "zmätku", Blízky východ by sa mohol stať nebezpečnejším, než bol doteraz, uviedol citovaný predstaviteľ Rijádu.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v prvej reakcii označil uzavretie dohody s Iránom za "strašný omyl historických rozmerov". Teherán podľa jeho slov získa vďaka dohode bonus v podobe stoviek miliárd dolárov v hotovosti, ktoré mu umožnia pokračovať v šírení "agresie a teroru" v regióne i vo svete.
Netanjahu zdôraznil, že židovský štát nie je viazaný dohodou s Iránom a bude v prvom rade prihliadať na vlastné bezpečnostné záujmy.
Ďalší izraelskí predstavitelia uviedli, že Izrael bude lobovať za zamietnutie dohody v americkom Kongrese. Bude tiež prísne sledovať, ako Irán plní dohodnuté podmienky, a v prípade ich porušenia sa bude usilovať o opätovné zavedenie medzinárodných sankcií voči islamskej republike.
Kongres USA má teraz na preskúmanie dosiahnutej dohody 60 dní a prezident Barack Obama sa bude snažiť o to, aby ju podporili demokrati i republikáni. Ak by aj Kongres dohodu zamietol, Obama by mohol jeho rozhodnutie zvrátiť uplatnením svojho práva veta. To by však podľa agentúry Reuters zatienilo dosiahnutie dohody, ktoré sa Obamova vláda snaží prezentovať ako svoj kľúčový zahraničnopolitický úspech.
Jeden z izraelských ministrov zdôraznil, že nevylučuje žiadnu z možností riešenia iránskeho problému. "Na stole sú všetky možnosti, diplomatické alebo iné," uviedol izraelský minister verejnej bezpečnosti Gilad Erdan, člen Netanjahuovej strany Likud.
Sýrsky prezident Bašár Asad vyjadril presvedčenie, že "prelomová" jadrová dohoda s veľmocami uvoľní ruky Iránu, aby sa mohol výraznejšie angažovať v úsilí o stabilizáciu regiónu. Podľa agentúry Reuters tým dal najavo, že očakáva zvýšenie podpory Damasku zo strany Teheránu, ktorý je jeho hlavným regionálnym spojencom.
Uzavretie dohody o iránskom jadrovom programe privítali aj tureckí činitelia. Ankara očakáva, že bude mať priaznivý vplyv na bezpečnosť a stabilitu celého regiónu a tiež podporí rast tamojšej ekonomiky.
V podobnom pozitívnom duchu sa vyjadril tiež iracký minister zahraničných vecí Ibrahim Džafárí, ktorý sa dnes zúčastnil na konferencii v tureckej metropole.
Za vplyvné arabské krajiny Perzského zálivu sa k dohode zatiaľ oficiálne vyjadrili len Spojené arabské emiráty. Ich prezident šejk Chalífa ibn Saíd an-Nahaján zaslal gratulačné posolstvo iránskemu prezidentovi Hasanovi Rúhánímu.