Kyjev 12. mája (TASR) - Gubernátor Doneckej oblasti Serhij Taruta neuznáva výsledky "pseudoreferenda" o nezávislosti Doneckej ľudovej republiky, ktorú vyhlásilo samozvané tzv. ľudové vedenie tejto oblasti.

Podľa agentúry UNIAN sa Taruta vyslovil za zastavenie protiteroristickej operácie v regióne a začatie dialógu s "teroristami", ako aj za vypísanie "alternatívneho referenda 15. júna".

"Referendum potrebujeme. Ale legitímne. Aby boli pozorovatelia a volebné komisie - nie pod hlavňami samopalov," uviedol Taruta a dodal, že dočasný prezident Oleksandr Turčynov a premiér Arsenij Jaceňuk odobrili návrh na vypísanie "konzultatívneho referenda o decentralizácii moci".

Taruta vyjadril presvedčenie, že ak by skutočne došlo k oddeleniu Donbasu od Ukrajiny, v priebehu dvoch-troch týždňov "čaká oblasť katastrofa".

Turčynov dnes v Kyjeve na zasadnutí dohodovacej parlamentnej komisie uviedol, že na nedeľňajšom referende v Luhanskej oblasti sa podľa údajov ministerstva vnútra a expertov zúčastnilo 24 percent oprávnených voličov, v Doneckej oblasti ich bolo asi 32 percent. Dodal, že v mnohých mestách Luhanskej oblasti sa referendum nekonalo vôbec.

Podobne ako Taruta, aj Turčynov dnes varoval pred "reálnou hrozbou ekonomickej katastrofy" v oboch regiónoch v prípade ich odčlenenia.

Ústredné volebné komisie samozvanej Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky pritom deklarovali oveľa vyššiu účasť na referende a uviedli, že v Doneckej oblasti sa za jej nezávislosť vyslovilo 89 percent voličov, nezávislosť Luhanskej oblasti podľa predbežných výsledkov podporilo 94-98 percent zúčastnených.

Ukrajinské tlačové agentúry pripomínajú, že v súlade s ukrajinským zákonodarstvom tieto "prieskumy" nemajú právnu silu a ich vykonanie označil za nelegitímne celý rad členských štátov EÚ, USA i medzinárodné organizácie.

Rusko však dnes deklarovalo, že rešpektuje rozhodnutie obyvateľov Doneckej a Luhanskej oblasti. Súčasne vyjadrilo nádej, že realizácia výsledkov plebiscitu sa uskutoční civilizovaným spôsobom, "prostredníctvom dialógu predstaviteľov Kyjeva, Donecka a Luhanska".

Ako uviedla agentúra ITAR-TASS, v tejto súvislosti Rusko uvíta akékoľvek snahy o sprostredkovanie tohto dialógu, okrem iného aj po línii Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Ashtonová a diplomati EÚ analyzujú situáciu na Ukrajine; v hre sú ďalšie sankcie

Ministri zahraničných vecí krajín EÚ budú dnes v Bruseli analyzovať, čo sa stalo na Ukrajine počas uplynulého víkendu. Uviedla to vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonová po príchode na zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné záležitosti s odvolaním sa na referendá, ktoré sa v nedeľu konali v ukrajinských regiónoch Doneck a Luhansk.

"Zameriame sa predovšetkým na situáciu na Ukrajine. Budeme analyzovať čo, sa stalo na Ukrajine cez víkend, tie takzvané referendá," povedala Ashtonová pred novinármi. Dodala, že na tomto stretnutí sa zúčastní aj úradujúci predseda Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Didier Burkhalter.

Podľa slov šéfky európskej diplomacie prítomnosť predsedu OBSE je vítanou príležitosťou dozvedieť sa o misii OBSE na Ukrajine a o jeho nedávnych diskusiách s ruským prezidentom Vladimírom Putinom, ktoré boli zamerané na snahy o vyriešenie krízy na Ukrajine.

"My sme veľkí podporovatelia OBSE, tak finančne ako aj politicky," pripomenula Ashtonová pozíciu EÚ.

Na otázku médií, či existujú skutočné náznaky, že Rusko sa snaží uľahčiť situáciu na Ukrajine, Ashtonová uviedla, že stále čaká na takéto signály, avšak niektoré informácie od OBSE sú v tomto smere povzbudivé. Zároveň dodala, že všetky strany by mali plniť záväzky zo Ženevy.

Ashtonová zároveň zdôraznila význam nadchádzajúcich prezidentských volieb na Ukrajine (25. mája), po ktorých si EÚ želá vidieť demokraticky zvoleného prezidenta.

Foto: TASR/AP

"Je to príležitosť pre ľudí na Ukrajine vybrať si demokratického prezidenta. Je to niečo, čo je životne dôležité pre budúcnosť Ukrajiny," povedala Ashtonová. A vyjadrila nádej, že voľby prebehnú "čo najlepším možným spôsobom".

Podľa diplomatických zdrojov z prostredia EÚ Rada ministrov by dnes mala dodať ďalších zhruba 15 osobností a niekoľko firiem z Krymu na už existujúci zoznam sankcií voči Rusku. Doteraz EÚ rozhodla o zmrazení aktív a zákaze cestovania do priestoru únie pre 48 občanov Ruska a proruských aktivistov z Ukrajiny.