Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nová demokracia (ND) a niekdajšia najsilnejšia grécka strana Panhelénske socialistické hnutie (PASOK) majú v 300-člennom parlamente 150 poslancov a k absolútnej väčšine im chýba jediný hlas.
Autor TASR
Atény 7. mája (TASR) - Obe strany doterajšej koaličnej vlády v Grécku, presadzujúce prísne škrty vo výdavkoch, získali v nedeľňajších parlamentných voľbách spolu len 32,4 percenta hlasov. Vyplýva to z vyhodnotenia 95 percent odovzdaných hlasov, informovalo dnes ráno ministerstvo vnútra v Aténach.
V prepočte na mandáty to znamená, že konzervatívna Nová demokracia (ND) a niekdajšia najsilnejšia grécka strana Panhelénske socialistické hnutie (PASOK) majú v 300-člennom parlamente 150 poslancov a k absolútnej väčšine im chýba jediný hlas. Pre porovnanie: Vo voľbách v roku 2009 získali ND a PASOK dohromady 77,4 percenta hlasov.
Pritom spočiatku sa pre ND a PASOK črtala veľmi tesná väčšina 151 hlasov, ale čím viac hlasov sa spočítavalo z robotníckych oblastí okolo Atén, tým viac sa situácia obracala. Odborníci nevylúčili, že obe tradičné strany môžu mať spolu nakoniec len 149 kresiel.
Nová demokracia zvíťazila v parlamentných voľbách so ziskom 19,4 percenta hlasov. Zjednotená radikálna ľavica (SYRIZA), ktorá sa v prieskumoch pohybovala až na štvrtom mieste, skončila druhá so ziskom 16,47 percenta hlasov. Panhelénske socialistické hnutie je na treťom mieste so ziskom 13,3 percenta hlasov.
Štvrtí skončili konzervatívni Nezávislí Gréci (10,6 percenta), ktorí sa považujú za potenciálneho koaličného partnera. Nasleduje Komunistická strana Grécka (KKE/8,4 percenta), ultrapravicová strana Zlatý úsvit (takmer sedem percent) a do parlamentu sa ešte dostala so šiestimi percentami Demokratická ľavica (DA).
Líder ND Antonis Samaras pred voľbami vyhlasoval, že by si komplikované vládnutie so socialistami nechcel zopakovať. Krátko po zverejnení prvých výsledkov však oznámil, že je ochotný o koaličnej vláde rokovať.
Predseda socialistov Evangelos Venizelos po oznámení prvých výsledkov vyzval na vytvorenie vlády národnej jednoty, na ktorej by sa mali zúčastniť všetky proeurópske strany podporujúce záchranný fond EÚ. Zároveň však trpkú porážku svojej strany zhodnotil ako vyjadrenie nedôvery s jej politikou, pričom podľa neho bude zostavovanie vlády ťažké, pretože voliči nedali nikomu jednoznačný mandát na prevzatie zodpovednosti za krajinu.
Očakáva sa, že prezident Karolos Papulias ešte dnes poverí Samarasa zostavením vlády. Sondážne rozhovory môžu trvať niekoľko dní, no zahraniční by chceli mať novú vládu do konca mája.
V prepočte na mandáty to znamená, že konzervatívna Nová demokracia (ND) a niekdajšia najsilnejšia grécka strana Panhelénske socialistické hnutie (PASOK) majú v 300-člennom parlamente 150 poslancov a k absolútnej väčšine im chýba jediný hlas. Pre porovnanie: Vo voľbách v roku 2009 získali ND a PASOK dohromady 77,4 percenta hlasov.
Pritom spočiatku sa pre ND a PASOK črtala veľmi tesná väčšina 151 hlasov, ale čím viac hlasov sa spočítavalo z robotníckych oblastí okolo Atén, tým viac sa situácia obracala. Odborníci nevylúčili, že obe tradičné strany môžu mať spolu nakoniec len 149 kresiel.
Nová demokracia zvíťazila v parlamentných voľbách so ziskom 19,4 percenta hlasov. Zjednotená radikálna ľavica (SYRIZA), ktorá sa v prieskumoch pohybovala až na štvrtom mieste, skončila druhá so ziskom 16,47 percenta hlasov. Panhelénske socialistické hnutie je na treťom mieste so ziskom 13,3 percenta hlasov.
Štvrtí skončili konzervatívni Nezávislí Gréci (10,6 percenta), ktorí sa považujú za potenciálneho koaličného partnera. Nasleduje Komunistická strana Grécka (KKE/8,4 percenta), ultrapravicová strana Zlatý úsvit (takmer sedem percent) a do parlamentu sa ešte dostala so šiestimi percentami Demokratická ľavica (DA).
Líder ND Antonis Samaras pred voľbami vyhlasoval, že by si komplikované vládnutie so socialistami nechcel zopakovať. Krátko po zverejnení prvých výsledkov však oznámil, že je ochotný o koaličnej vláde rokovať.
Predseda socialistov Evangelos Venizelos po oznámení prvých výsledkov vyzval na vytvorenie vlády národnej jednoty, na ktorej by sa mali zúčastniť všetky proeurópske strany podporujúce záchranný fond EÚ. Zároveň však trpkú porážku svojej strany zhodnotil ako vyjadrenie nedôvery s jej politikou, pričom podľa neho bude zostavovanie vlády ťažké, pretože voliči nedali nikomu jednoznačný mandát na prevzatie zodpovednosti za krajinu.
Očakáva sa, že prezident Karolos Papulias ešte dnes poverí Samarasa zostavením vlády. Sondážne rozhovory môžu trvať niekoľko dní, no zahraniční by chceli mať novú vládu do konca mája.
