Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Argument, že Rusko oslobodilo Krym, nestojí podľa Dulebu na reálnych základoch, pretože Krym mal autonómny štatút v rámci Ukrajiny od roku 1992.
Autor TASR
Bratislava 28. augusta (TASR) – Ukrajinská kríza ukončila obdobie, keď sme verili, že máme nejaké medzinárodne rešpektované pravidlá, povedal pre TASR politológ Alexander Duleba.
Podľa jeho slov predstavuje anexia Krymu medzník vo vývine medzinárodných vzťahov, pretože sa týmto aktom porušili dohody podpísané pred studenou vojnou, konkrétne Helsinský akt, po ňom Parížska charta i Zmluva o konvenčných silách v Európe.
Argument, že Rusko oslobodilo Krym, nestojí podľa Dulebu na reálnych základoch, pretože Krym mal autonómny štatút v rámci Ukrajiny od roku 1992 a otázne teda je, od koho a od čoho polostrov oslobodili.
Podľa Dulebu bol porušený tzv. Helsinský dekalóg, ktorý stanovoval desať pravidiel, medzi inými aj rešpektovanie územnej integrity a nepoužitie vojenskej sily vo vzťahu k inej krajine. "Z pohľadu medzinárodných vzťahov došlo k anexii, k okupácii územia inej krajiny a toto ťažko interpretovať inak ako fakt, že jedna krajina použila vojenskú silu, aby si pripojila územie inej krajiny," vyjadril sa na margo anexie Krymu.
Politológ odmieta argument, že Rusko oslobodilo Krym, pretože vzhľadom na jeho autonómny štatút a vzhľadom na fakt, že tam neboli porušované práva ruskej menšiny, nebol dôvod polostrov "oslobodzovať". Takisto odmietavo pristupuje k argumentu, že Krym bol vždy ruský, pretože sedem storočí to bol Krymský chanát obývaný najmä krymskými Tatármi.
Duleba vyvrátil aj porovnávanie anexie Krymu so zásahom NATO v Juhoslávii v roku 1999, keď bol podľa Ruska takisto porušený Helsinský dekalóg a posúvali sa štátne hranice.
Vojna v Juhoslávii sa začala v roku 1990 a rokovania s prezidentom Slobodanom Miloševičom trvali osem rokov, pričom sa aktivizovala OSN aj Európska únia.
"Dvakrát boli dosiahnuté zásadné dohody o prímerí, dvakrát ich Miloševič zásadným spôsobom porušil. Až potom došlo k rozhodnutiu, že s tým treba niečo urobiť," hovorí Duleba a porovnáva to so situáciou na Kryme: "Prezident Putin priznal, že rozhodnutie o anexii Krymu padlo nadránom 23. februára po nočných rokovaniach. Takže Rusku stačila jedna noc na to, aby sa rozhodlo, že použije vojenskú silu na pripojenie si Krymu. Je rozdiel medzi ôsmimi rokmi medzinárodných rokovaní a jednou nocou."
Krym sa nemôže porovnávať ani s Kosovom, pretože to nebolo nikým anektované a pripojené k inej krajine. Kosovo vzniklo ako samostatná enkláva. "Od konca svetovej vojny máme príklady vzniku samostatných enkláv, ale nemali sme tu prípad pripojenia územia k inému štátu, to je zásadný rozdiel," upozorňuje Duleba. Zároveň dodáva, že v prípade Krymu ide o prvú anexiu od konca druhej svetovej vojny.
Podľa Dulebu sa prípad Kosova skôr dá prirovnávať k Podnestersku, Náhornému Karabachu, Južnému Osetsku a Abcházsku. "V každom prípade precedensom bolo Podnestersko, ktoré sa stalo de facto nezávislou enklávou v roku 1990. Či sa Donbas stane ďalším Podnesterskom, ukáže čas. Ak budú úspešne implementované minské dohody, Donbas sa stane integrálnou súčasťou Ukrajiny s osobitným štatútom, ktorého obsah dohodnú Kyjev a lídri separatistických území, ktorí budú zvolení v transparentných voľbách monitorovaných OBSE. Máme dve medzinárodné organizácie, ktoré majú medzinárodný mandát monitorovať regulárnosť volieb, a to je OBSE a Rada Európy. Ten mandát majú tieto organizácie so súhlasom Ruska. Keď misia OBSE vyhlási, že voľby boli spravodlivé, nezostáva nič iné, ako rešpektovať ich výsledky," hovorí Duleba a na margo volieb v Donbase dodáva: "Ani jeden volebný akt, ktorý sa udial na Kryme alebo vo východnej Ukrajine, nebol monitorovaný. Ani voľby 2. novembra 2014, z ktorých vzišli Zacharčenko a Plotnickij ako hlavy tých kvázi ľudových republík." Separatisti si totiž podľa Dulebu minskú dohodu číslo 2 vyložili tak, že monitorované majú byť iba voľby starostov a predstaviteľov miest a obcí, nie lídrov a parlamentov ľudových republík.
Polostrov Krym je dôležitý pre svoju strategickú polohu v Čiernom mori. Okrem toho je zaujímavý prístav Sevastopol, v ktorom môžu kotviť aj lode s hlbokým ponorom a ponorky. Prístav Sevastopol vytvorila príroda, nebolo to ľudské dielo. "Pred časom Rusko uvažovalo, že by presunulo čiernomorskú flotilu zo Sevastopola na ruské územie. Zistili, že by to stálo približne osem miliárd dolárov, aby vytvorili to, čo v Sevastopole vytvorila príroda," povedal Duleba.
Ruská čiernomorská flotila v Sevastopole je spolu s baltskou najväčšou flotilou, akú Rusko má. Rusko malo s Ukrajinou uzavretú dohodu o prenájme prístavu Sevastopol do roku 2017, pričom bývalý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč túto dohodu predĺžil do roku 2043, vysvetlil Duleba.
Problémom Krymu je podľa neho napojenie základnej infraštruktúry. Je tam málo sladkej vody, preto bola ešte v časoch Sovietskeho zväzu postavená Kachovská priehrada na Dnepri, ktorá dodáva Krymu 80 percent sladkej vody. Viac ako polovica plynu a elektriny prúdila na Krym z Ukrajiny, keďže polostrov nie je územne napojený na Rusko. "Aj preto sa Chruščov v roku 1954 rozhodol, že prevedie Krym v rámci Sovietskeho zväzu pod správu Ukrajiny, keďže celá infraštruktúra je napojená na Ukrajinu. Nebol to teda len nejaký bláznivý darček, ale malo to racionálne dôvody," povedal politológ.
Doplnil, že Rusko chce problém napojenia Krymu riešiť výstavbou mosta: "Rusko plánuje výstavbu mosta, ktorý by mal zabezpečiť aj to, aby na Krym išiel ropovod, plynovod, voda, cesta, železnica a bol by aj dopravnou tepnou. Otázka je, kedy to bude hotové a či sa to vôbec bude stavať, lebo Rusko má problémy s peniazmi. Nie v dôsledku sankcií, ale v dôsledku nízkej ceny ropy."
V súvislosti s postojom SR k budúcemu štatútu Krymu Duleba uprednostňuje podobné riešenie, aké bolo v prípade Kosova, keď slovenský parlament prijal rezolúciu, že budeme súhlasiť s nezávislým štatútom Kosova, ak s ním bude súhlasiť Srbsko. "Myslím si, že pre zahraničnú politiku Slovenskej republiky, Európskej únie a iných krajín je dôležité súhlasiť s takým štatútom Krymu, s akým bude súhlasiť Ukrajina. To znamená, že ak sa raz Rusi a Ukrajinci dohodnú, že Krym je súčasťou Ruska, a dohodnú sa na kompenzáciách, nebude dôvod s tým nesúhlasiť. Ak k takejto dohode nedôjde, nemôžeme uznať Krym ako súčasť Ruska," uzavrel politológ.
Podľa jeho slov predstavuje anexia Krymu medzník vo vývine medzinárodných vzťahov, pretože sa týmto aktom porušili dohody podpísané pred studenou vojnou, konkrétne Helsinský akt, po ňom Parížska charta i Zmluva o konvenčných silách v Európe.
Argument, že Rusko oslobodilo Krym, nestojí podľa Dulebu na reálnych základoch, pretože Krym mal autonómny štatút v rámci Ukrajiny od roku 1992 a otázne teda je, od koho a od čoho polostrov oslobodili.
Podľa Dulebu bol porušený tzv. Helsinský dekalóg, ktorý stanovoval desať pravidiel, medzi inými aj rešpektovanie územnej integrity a nepoužitie vojenskej sily vo vzťahu k inej krajine. "Z pohľadu medzinárodných vzťahov došlo k anexii, k okupácii územia inej krajiny a toto ťažko interpretovať inak ako fakt, že jedna krajina použila vojenskú silu, aby si pripojila územie inej krajiny," vyjadril sa na margo anexie Krymu.
Politológ odmieta argument, že Rusko oslobodilo Krym, pretože vzhľadom na jeho autonómny štatút a vzhľadom na fakt, že tam neboli porušované práva ruskej menšiny, nebol dôvod polostrov "oslobodzovať". Takisto odmietavo pristupuje k argumentu, že Krym bol vždy ruský, pretože sedem storočí to bol Krymský chanát obývaný najmä krymskými Tatármi.
Duleba vyvrátil aj porovnávanie anexie Krymu so zásahom NATO v Juhoslávii v roku 1999, keď bol podľa Ruska takisto porušený Helsinský dekalóg a posúvali sa štátne hranice.
Vojna v Juhoslávii sa začala v roku 1990 a rokovania s prezidentom Slobodanom Miloševičom trvali osem rokov, pričom sa aktivizovala OSN aj Európska únia.
"Dvakrát boli dosiahnuté zásadné dohody o prímerí, dvakrát ich Miloševič zásadným spôsobom porušil. Až potom došlo k rozhodnutiu, že s tým treba niečo urobiť," hovorí Duleba a porovnáva to so situáciou na Kryme: "Prezident Putin priznal, že rozhodnutie o anexii Krymu padlo nadránom 23. februára po nočných rokovaniach. Takže Rusku stačila jedna noc na to, aby sa rozhodlo, že použije vojenskú silu na pripojenie si Krymu. Je rozdiel medzi ôsmimi rokmi medzinárodných rokovaní a jednou nocou."
Krym sa nemôže porovnávať ani s Kosovom, pretože to nebolo nikým anektované a pripojené k inej krajine. Kosovo vzniklo ako samostatná enkláva. "Od konca svetovej vojny máme príklady vzniku samostatných enkláv, ale nemali sme tu prípad pripojenia územia k inému štátu, to je zásadný rozdiel," upozorňuje Duleba. Zároveň dodáva, že v prípade Krymu ide o prvú anexiu od konca druhej svetovej vojny.
Podľa Dulebu sa prípad Kosova skôr dá prirovnávať k Podnestersku, Náhornému Karabachu, Južnému Osetsku a Abcházsku. "V každom prípade precedensom bolo Podnestersko, ktoré sa stalo de facto nezávislou enklávou v roku 1990. Či sa Donbas stane ďalším Podnesterskom, ukáže čas. Ak budú úspešne implementované minské dohody, Donbas sa stane integrálnou súčasťou Ukrajiny s osobitným štatútom, ktorého obsah dohodnú Kyjev a lídri separatistických území, ktorí budú zvolení v transparentných voľbách monitorovaných OBSE. Máme dve medzinárodné organizácie, ktoré majú medzinárodný mandát monitorovať regulárnosť volieb, a to je OBSE a Rada Európy. Ten mandát majú tieto organizácie so súhlasom Ruska. Keď misia OBSE vyhlási, že voľby boli spravodlivé, nezostáva nič iné, ako rešpektovať ich výsledky," hovorí Duleba a na margo volieb v Donbase dodáva: "Ani jeden volebný akt, ktorý sa udial na Kryme alebo vo východnej Ukrajine, nebol monitorovaný. Ani voľby 2. novembra 2014, z ktorých vzišli Zacharčenko a Plotnickij ako hlavy tých kvázi ľudových republík." Separatisti si totiž podľa Dulebu minskú dohodu číslo 2 vyložili tak, že monitorované majú byť iba voľby starostov a predstaviteľov miest a obcí, nie lídrov a parlamentov ľudových republík.
Polostrov Krym je dôležitý pre svoju strategickú polohu v Čiernom mori. Okrem toho je zaujímavý prístav Sevastopol, v ktorom môžu kotviť aj lode s hlbokým ponorom a ponorky. Prístav Sevastopol vytvorila príroda, nebolo to ľudské dielo. "Pred časom Rusko uvažovalo, že by presunulo čiernomorskú flotilu zo Sevastopola na ruské územie. Zistili, že by to stálo približne osem miliárd dolárov, aby vytvorili to, čo v Sevastopole vytvorila príroda," povedal Duleba.
Ruská čiernomorská flotila v Sevastopole je spolu s baltskou najväčšou flotilou, akú Rusko má. Rusko malo s Ukrajinou uzavretú dohodu o prenájme prístavu Sevastopol do roku 2017, pričom bývalý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč túto dohodu predĺžil do roku 2043, vysvetlil Duleba.
Problémom Krymu je podľa neho napojenie základnej infraštruktúry. Je tam málo sladkej vody, preto bola ešte v časoch Sovietskeho zväzu postavená Kachovská priehrada na Dnepri, ktorá dodáva Krymu 80 percent sladkej vody. Viac ako polovica plynu a elektriny prúdila na Krym z Ukrajiny, keďže polostrov nie je územne napojený na Rusko. "Aj preto sa Chruščov v roku 1954 rozhodol, že prevedie Krym v rámci Sovietskeho zväzu pod správu Ukrajiny, keďže celá infraštruktúra je napojená na Ukrajinu. Nebol to teda len nejaký bláznivý darček, ale malo to racionálne dôvody," povedal politológ.
Doplnil, že Rusko chce problém napojenia Krymu riešiť výstavbou mosta: "Rusko plánuje výstavbu mosta, ktorý by mal zabezpečiť aj to, aby na Krym išiel ropovod, plynovod, voda, cesta, železnica a bol by aj dopravnou tepnou. Otázka je, kedy to bude hotové a či sa to vôbec bude stavať, lebo Rusko má problémy s peniazmi. Nie v dôsledku sankcií, ale v dôsledku nízkej ceny ropy."
V súvislosti s postojom SR k budúcemu štatútu Krymu Duleba uprednostňuje podobné riešenie, aké bolo v prípade Kosova, keď slovenský parlament prijal rezolúciu, že budeme súhlasiť s nezávislým štatútom Kosova, ak s ním bude súhlasiť Srbsko. "Myslím si, že pre zahraničnú politiku Slovenskej republiky, Európskej únie a iných krajín je dôležité súhlasiť s takým štatútom Krymu, s akým bude súhlasiť Ukrajina. To znamená, že ak sa raz Rusi a Ukrajinci dohodnú, že Krym je súčasťou Ruska, a dohodnú sa na kompenzáciách, nebude dôvod s tým nesúhlasiť. Ak k takejto dohode nedôjde, nemôžeme uznať Krym ako súčasť Ruska," uzavrel politológ.
