Kodaň 10. júna (TASR) - Dvojica vikingských bojovníkov z rovnakej rodiny, odlúčená na 1000 rokov, sa v stredu opäť stretla v dánskom Národnom múzeu (Nationalmuseet). Pomohla tomu analýza DNA, ktorá osvetľuje pohyb Vikingov po Európe. Píše o tom agentúra AFP.

Jeden z uvedených mužov zomrel ako dvadsiatnik v Anglicku v 11. storočí na zranenia hlavy. Pochovali ho v hromadnom hrobe v Oxforde. Ďalší zomrel v Dánsku ako päťdesiatnik; jeho kostra nesie známky zranení utŕžených počas bojov.

Mapovanie DNA kostier z vikinskej éry (8.–12. storočie) umožnilo archeológom potvrdiť, že tieto dve osoby boli príbuzné.

"Ide o veľký objav, pretože teraz môžeme stopovať pohyb v priestore a čase prostredníctvom jednej rodiny," uviedla pre tlačovú agentúru AFP archeologička zmieneného múzea Jeanette Varbergová.

Približne 150 kostí muža-dvadsiatnika zapožičalo dánskemu múzeu anglické Oxfordshire Museum na tri roky.

Historický konsenzus je, že dánski Vikingovia podnikali invázie do Škótska a Anglicka od konca 8. storočia.

Je veľmi vzácne nájsť kostrové pozostatky, ktoré majú príbuzenský vzťah, hoci je ľahšie určiť príbuzenstvo členov kráľovskej rodiny, tvrdí Varbergová.

Hoci sa potvrdilo, že títo dvaja muži boli príbuzní, je nemožné určiť ich presný vzťah. Mohli to byť nevlastní bratia alebo starý otec a vnuk, prípadne strýko a synovec.

Mladší z týchto dvoch mužov "mohol byť zabitý pri vikinskom útoku, ale existuje aj teória, že to bola jedna z obetí kráľovského výnosu anglického kráľa Ethelreda II., ktorý v roku 1002 rozkázal, že všetci Dáni v Anglicku musia byť zabití", dodala Varbergová.