Súd odsúdil bývalého ministra spravodlivosti Álvara Coimbru a bývalého ministra energetiky Rodriga Guzmána po tom, ako s prokurátorom uzatvorili dohodu o vine a treste.
Autor TASR
La Paz 6. decembra (TASR) - Bolívijský súd v utorok odsúdil na dva roky väzenia dvoch bývalých ministrov, ktorí sa priznali k účasti na sprisahaní proti bývalému bolívijského prezidentovi Evovi Moralesovi, po ktorom v roku 2019 odstúpil z funkcie. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
Súd odsúdil bývalého ministra spravodlivosti Álvara Coimbru a bývalého ministra energetiky Rodriga Guzmána po tom, ako s prokurátorom uzatvorili dohodu o vine a treste. Podľa sudcu Helmera Lauru sa priznali, že o sprisahaní proti Moralesovi vedeli, no napriek tomu ho neoznámili príslušným orgánom.
Právnici Comibru a Guzmána informovali, že čas strávený vo väzbe sa ich klientom započíta do uloženého trestu a čoskoro ich prepustia.
Morales sa v roku 2006 stal prvým prezidentom Bolívie pochádzajúcim z radov domorodého obyvateľstva. Po tom, čo ústavný súd vyhlásil obmedzenie počtu funkčných období hlavy štátu za neplatné, kandidoval v októbri 2019 štvrtýkrát za prezidenta. Vyhlásil sa za víťaza volieb, no opozícia ho obvinila z podvodu a v krajine došlo k nepokojom.
Pod tlakom armády Morales rezignoval a strávil rok v exile v Mexiku a Argentíne. Dočasnou prezidentkou sa stala Jeanine Áňezová, ktorú v roku 2022 odsúdili na desať rokov väzenia za porušenie povinností a ústavy. Nové voľby v októbri 2020 vyhral Luis Arce z Moralesovho Hnutia za socializmus (MAS) a Morales sa vtedy vrátil do Bolívie. Koncom septembra oznámil, že chce opäť kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2025.
Súd odsúdil bývalého ministra spravodlivosti Álvara Coimbru a bývalého ministra energetiky Rodriga Guzmána po tom, ako s prokurátorom uzatvorili dohodu o vine a treste. Podľa sudcu Helmera Lauru sa priznali, že o sprisahaní proti Moralesovi vedeli, no napriek tomu ho neoznámili príslušným orgánom.
Právnici Comibru a Guzmána informovali, že čas strávený vo väzbe sa ich klientom započíta do uloženého trestu a čoskoro ich prepustia.
Morales sa v roku 2006 stal prvým prezidentom Bolívie pochádzajúcim z radov domorodého obyvateľstva. Po tom, čo ústavný súd vyhlásil obmedzenie počtu funkčných období hlavy štátu za neplatné, kandidoval v októbri 2019 štvrtýkrát za prezidenta. Vyhlásil sa za víťaza volieb, no opozícia ho obvinila z podvodu a v krajine došlo k nepokojom.
Pod tlakom armády Morales rezignoval a strávil rok v exile v Mexiku a Argentíne. Dočasnou prezidentkou sa stala Jeanine Áňezová, ktorú v roku 2022 odsúdili na desať rokov väzenia za porušenie povinností a ústavy. Nové voľby v októbri 2020 vyhral Luis Arce z Moralesovho Hnutia za socializmus (MAS) a Morales sa vtedy vrátil do Bolívie. Koncom septembra oznámil, že chce opäť kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2025.