Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Liek cieli na gramnegatívne baktérie – škodlivé baktérie (patogény) spôsobujúce vážne a niekedy aj smrteľné infekcie.
Autor TASR
Washington 21. júna (TASR) – Vedci objavili nové účinné antibiotikum schopné ničiť škodlivé baktérie a zároveň ušetriť užitočné baktérie. Objav môže priniesť nový typ liekov účinkujúcich aj na baktérie rezistentné proti v súčasnosti používaným antibiotikám. TASR informuje na základe správy servera Medscape.
Liek cieli na gramnegatívne baktérie – škodlivé baktérie (patogény) spôsobujúce vážne a niekedy aj smrteľné infekcie ako je gastroenteritída, zápaly močových ciest, zápal pľúc, sepsa alebo cholera. Antibiotiká účinné proti týmto baktériám postupne zastarávajú, najnovšie bolo na trh uvedené v roku 1968. Baktérie si navyše proti niektorým antibiotikám vyvinuli odolnosť, čo môže mať potenciálne fatálne následky.
Vedci objav popísali v štúdii, ktorú 29. mája zverejnil magazín Nature.
"Najväčším prínosom je dvojito selektívny komponent. Podarilo sa nám vyvinúť liek, ktorý nielen, že cieli na problematické patogény, ale dokáže zároveň ušetriť prospešné baktérie a zachovať integritu (črevného) mikrobiómu," uvádza jedna z hlavných autoriek štúdie doktorka Kristen A. Muozová, PhD z UIUC, ktorá sa na nej podieľala ešte ako doktorandka.
Nový liek lolamicín v bunkových kultúrach zničil alebo oslabil 130 kmeňov gramnegatívnych baktérií rezistentných proti liekom. U myší tiež vyliečil infekcie v krvi a zápal pľúc, no zachoval mikrobióm v žalúdku. Myši vďaka zachovanému mikrobiómu dokázali odraziť a prežiť sekundárnu infekciu Clostridioides difficile, kým myši s mikrobiómom zničeným antibiotikami sekundárnej infekcii podľahli.
Bunkovú stenu gramnegatívnych baktérií tvorí prevažne lipopolysacharid a prekrýva ju druhá membrána. Baktérie sú preto odolnejšie a z Gramovho farbenia vychádzajú s ružovým sfarbením. Grampozitívne baktérie druhú membránu nemajú, preto z farbenia vychádzajú sfarbené modrofialovo.
Výskumníci z UIUC upozorňujú na jednu z nevýhod lolamicínu – baktérie si naň často vyvíjajú rezistenciu. Dodávajú však, že liek možno počas ďalšieho výskumu upraviť, skombinovať s ďalšími antibiotikami, či využiť ho pri hľadaní ďalších účinných látok, vedci však doň vkladajú veľké nádeje.
Liek cieli na gramnegatívne baktérie – škodlivé baktérie (patogény) spôsobujúce vážne a niekedy aj smrteľné infekcie ako je gastroenteritída, zápaly močových ciest, zápal pľúc, sepsa alebo cholera. Antibiotiká účinné proti týmto baktériám postupne zastarávajú, najnovšie bolo na trh uvedené v roku 1968. Baktérie si navyše proti niektorým antibiotikám vyvinuli odolnosť, čo môže mať potenciálne fatálne následky.
Vedci objav popísali v štúdii, ktorú 29. mája zverejnil magazín Nature.
"Najväčším prínosom je dvojito selektívny komponent. Podarilo sa nám vyvinúť liek, ktorý nielen, že cieli na problematické patogény, ale dokáže zároveň ušetriť prospešné baktérie a zachovať integritu (črevného) mikrobiómu," uvádza jedna z hlavných autoriek štúdie doktorka Kristen A. Muozová, PhD z UIUC, ktorá sa na nej podieľala ešte ako doktorandka.
Nový liek lolamicín v bunkových kultúrach zničil alebo oslabil 130 kmeňov gramnegatívnych baktérií rezistentných proti liekom. U myší tiež vyliečil infekcie v krvi a zápal pľúc, no zachoval mikrobióm v žalúdku. Myši vďaka zachovanému mikrobiómu dokázali odraziť a prežiť sekundárnu infekciu Clostridioides difficile, kým myši s mikrobiómom zničeným antibiotikami sekundárnej infekcii podľahli.
Bunkovú stenu gramnegatívnych baktérií tvorí prevažne lipopolysacharid a prekrýva ju druhá membrána. Baktérie sú preto odolnejšie a z Gramovho farbenia vychádzajú s ružovým sfarbením. Grampozitívne baktérie druhú membránu nemajú, preto z farbenia vychádzajú sfarbené modrofialovo.
Výskumníci z UIUC upozorňujú na jednu z nevýhod lolamicínu – baktérie si naň často vyvíjajú rezistenciu. Dodávajú však, že liek možno počas ďalšieho výskumu upraviť, skombinovať s ďalšími antibiotikami, či využiť ho pri hľadaní ďalších účinných látok, vedci však doň vkladajú veľké nádeje.
