Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Novozvolený americký prezident Joe Biden uviedol, že má záujem vrátiť sa k jadrovej dohode s Iránom.
Autor TASR
Jeruzalem 10. novembra (TASR) - Vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa bude pokračovať v nátlaku proti Iránu a pre budúceho prezidenta USA bude ťažké vrátiť sa k jadrovej dohode s Teheránom. Uviedol to americký vyslanec pre Irán a Venezuelu Elliott Abrams, informovala v utorok agentúra AP.
"Nezáleží na tom, kto bude 20. januára (deň inaugurácie) prezidentom, keďže s Iránom budeme vyjednávať tak či tak," povedal Abrams novinárom v pondelok počas návštevy Izraela, ktorý je ostrým kritikom jadrovej dohody medzi svetovými veľmocami a Iránom z roku 2015.
"Ešte sa uvidí, či bude možné vrátiť sa k JCPOA," dodal Abrams, mysliac tým Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA), čo je oficiálny názov jadrovej dohody. Počas návštevy židovského štátu Abrams zaujal rovnaký postoj ako šéf Bieleho domu Donald Trump - výsledky amerických volieb ešte nie sú konečné -, všíma si AP.
Novozvolený americký prezident Joe Biden uviedol, že má záujem vrátiť sa k jadrovej dohode s Iránom. Tento dokument zaväzuje Teherán, aby obmedzil svoje obohacovanie uránu výmenou za zrušenie ekonomických sankcií. Jedným z Trumpových najvýraznejších krokov v zahraničnej politike bolo jednostranné stiahnutie Spojených štátov zo spomínanej dohody v roku 2018.
USA odvtedy znovu zaviedli voči Iránu tvrdé sankcie, ktoré poškodzujú iránsku ekonomiku, ťažko skúšanú aj pandémiou koronavírusu. Irán v snahe vyvinúť tlak na Európu, aby vyriešila situáciu so sankciami, pomaly a postupne rušil limity pre obohacovanie uránu, zakotvené v jadrovej dohode.
Všetky americké sankcie proti Iránu - vrátane tých, ktoré sa týkajú ľudských práv a podpory militantným skupinám - zostanú v platnosti do 20. januára, uviedol Abrams.
Elliott Abrams (72) v minulosti pôsobil vo vládach prezidentov Ronalda Reagana a Georga Walkera Busha. V roku 1991 podpísal dohodu o vine a treste za to, že klamal americkému Kongresu o afére Iran-Contra, ktorá sa týkala tajného financovania pravicových povstalcov v Nikarague v 80. rokoch minulého storočia. Vtedajší prezident George Bush starší ho omilostil. Abrams bol počas vlády Georga Busha mladšieho zástancom americkej invázie do Iraku, pripomína britský denník The Guardian.
"Nezáleží na tom, kto bude 20. januára (deň inaugurácie) prezidentom, keďže s Iránom budeme vyjednávať tak či tak," povedal Abrams novinárom v pondelok počas návštevy Izraela, ktorý je ostrým kritikom jadrovej dohody medzi svetovými veľmocami a Iránom z roku 2015.
"Ešte sa uvidí, či bude možné vrátiť sa k JCPOA," dodal Abrams, mysliac tým Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA), čo je oficiálny názov jadrovej dohody. Počas návštevy židovského štátu Abrams zaujal rovnaký postoj ako šéf Bieleho domu Donald Trump - výsledky amerických volieb ešte nie sú konečné -, všíma si AP.
Novozvolený americký prezident Joe Biden uviedol, že má záujem vrátiť sa k jadrovej dohode s Iránom. Tento dokument zaväzuje Teherán, aby obmedzil svoje obohacovanie uránu výmenou za zrušenie ekonomických sankcií. Jedným z Trumpových najvýraznejších krokov v zahraničnej politike bolo jednostranné stiahnutie Spojených štátov zo spomínanej dohody v roku 2018.
USA odvtedy znovu zaviedli voči Iránu tvrdé sankcie, ktoré poškodzujú iránsku ekonomiku, ťažko skúšanú aj pandémiou koronavírusu. Irán v snahe vyvinúť tlak na Európu, aby vyriešila situáciu so sankciami, pomaly a postupne rušil limity pre obohacovanie uránu, zakotvené v jadrovej dohode.
Všetky americké sankcie proti Iránu - vrátane tých, ktoré sa týkajú ľudských práv a podpory militantným skupinám - zostanú v platnosti do 20. januára, uviedol Abrams.
Elliott Abrams (72) v minulosti pôsobil vo vládach prezidentov Ronalda Reagana a Georga Walkera Busha. V roku 1991 podpísal dohodu o vine a treste za to, že klamal americkému Kongresu o afére Iran-Contra, ktorá sa týkala tajného financovania pravicových povstalcov v Nikarague v 80. rokoch minulého storočia. Vtedajší prezident George Bush starší ho omilostil. Abrams bol počas vlády Georga Busha mladšieho zástancom americkej invázie do Iraku, pripomína britský denník The Guardian.
