Irán a Venezuela sú členmi ropného kartelu OPEC, ktorý je jedným z hlavných dejísk medzinárodných diskusií o energetickej kríze vyvolanej vojnou na Ukrajine rozpútanou Ruskom.
Autor TASR
Caracas 13. júna (TASR) - Iránsky prezident Ebráhím Raísí pricestoval v pondelok do Venezuely, ktorá je prvou zastávkou jeho cesty do "spriatelených krajín". Okrem Venezuely Raísí zavíta aj na Kubu a do Nikaraguy. Na všetky štyri krajiny uvalil ich spoločný protivník - Spojené štáty - ekonomické sankcie, informovala agentúra AFP.
Pred odletom z Teheránu Raísí uviedol, že jeho návšteva sa uskutočňuje na pozvanie prezidentov Venezuely, Nikaraguy a Kuby a jej cieľom je zlepšiť "hospodársku, politickú a vedeckú spoluprácu".
Všetky štyri krajiny sú spojencami Ruska, ktoré je od svojej minuloročnej invázie na Ukrajinu vylúčené z väčšiny fór medzinárodného spoločenstva.
Irán a Venezuela sú členmi ropného kartelu OPEC, ktorý je jedným z hlavných dejísk medzinárodných diskusií o energetickej kríze vyvolanej vojnou na Ukrajine rozpútanou Ruskom.
V dôsledku tejto vojny sa zintenzívnilo celosvetové úsilie o vyriešenie politickej a hospodárskej krízy vo Venezuele.
Minulý rok tak Spojené štáty vyslali do Caracasu svoju delegáciu na stretnutie s venezuelským prezidentom Nicolásom Madurom a po obnovení rozhovorov medzi Madurovou vládou a venezuelskou opozíciou v novembri Washington udelil americkému energetickému gigantu Chevron licenciu, ktorá ho oprávňuje na obnovenie niektorých aktivít v oblasti ťažby ropy vo Venezuele na šesť mesiacov.
Táto juhoamerická krajina má najväčšie zásoby ropy na svete.
Maduro navštívil Irán v júni roku 2022, pričom tam podpísal 20-ročnú zmluvu o spolupráci v ropnom, petrochemickom a obrannom sektore.
Vo februári pricestoval do Caracasu iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján, ktorý podľa Teheránu s Madurom diskutoval o "obrane iránskych národných záujmov vystavených vonkajším tlakom".
V roku 2020 Irán poslal do Venezuely 1,5 milióna barelov paliva spolu s dodávkami, ktoré mali pomôcť pri opätovnom spustení rafinérií. Washington odvtedy obvinil Irán z obchádzania sankcií.
Posledným iránskym prezidentom, ktorý navštívil Kubu a Venezuelu, bol Hasan Rúhání v septembri roku 2016. Poslednú prezidentskú návštevu Nikaraguy uskutočnil v roku 2007 Mahmúd Ahmadínežád.
Pred odletom z Teheránu Raísí uviedol, že jeho návšteva sa uskutočňuje na pozvanie prezidentov Venezuely, Nikaraguy a Kuby a jej cieľom je zlepšiť "hospodársku, politickú a vedeckú spoluprácu".
Všetky štyri krajiny sú spojencami Ruska, ktoré je od svojej minuloročnej invázie na Ukrajinu vylúčené z väčšiny fór medzinárodného spoločenstva.
Irán a Venezuela sú členmi ropného kartelu OPEC, ktorý je jedným z hlavných dejísk medzinárodných diskusií o energetickej kríze vyvolanej vojnou na Ukrajine rozpútanou Ruskom.
V dôsledku tejto vojny sa zintenzívnilo celosvetové úsilie o vyriešenie politickej a hospodárskej krízy vo Venezuele.
Minulý rok tak Spojené štáty vyslali do Caracasu svoju delegáciu na stretnutie s venezuelským prezidentom Nicolásom Madurom a po obnovení rozhovorov medzi Madurovou vládou a venezuelskou opozíciou v novembri Washington udelil americkému energetickému gigantu Chevron licenciu, ktorá ho oprávňuje na obnovenie niektorých aktivít v oblasti ťažby ropy vo Venezuele na šesť mesiacov.
Táto juhoamerická krajina má najväčšie zásoby ropy na svete.
Maduro navštívil Irán v júni roku 2022, pričom tam podpísal 20-ročnú zmluvu o spolupráci v ropnom, petrochemickom a obrannom sektore.
Vo februári pricestoval do Caracasu iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján, ktorý podľa Teheránu s Madurom diskutoval o "obrane iránskych národných záujmov vystavených vonkajším tlakom".
V roku 2020 Irán poslal do Venezuely 1,5 milióna barelov paliva spolu s dodávkami, ktoré mali pomôcť pri opätovnom spustení rafinérií. Washington odvtedy obvinil Irán z obchádzania sankcií.
Posledným iránskym prezidentom, ktorý navštívil Kubu a Venezuelu, bol Hasan Rúhání v septembri roku 2016. Poslednú prezidentskú návštevu Nikaraguy uskutočnil v roku 2007 Mahmúd Ahmadínežád.