Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Reagovalo tak na druhý vojenský prevrat v tejto nestabilnej krajine Sahelu v priebehu deviatich mesiacov.
Autor TASR
Akkra 31. mája (TASR) - Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) v nedeľu na svojom mimoriadnom zasadnutí dočasne pozastavilo členstvo Mali vo svojich radoch, k opätovnému uvaleniu sankcií však nepristúpilo. Reagovalo tak na druhý vojenský prevrat v tejto nestabilnej krajine Sahelu v priebehu deviatich mesiacov, informovala agentúra AFP.
Na schôdzke v ghanskej metropole Akkra sa zúčastnilo desať hláv štátov a traja ministri zahraničných vecí tohto zoskupenia. Ako sprostredkovateľ v najnovšej kríze pôsobí bývalý nigérijský prezident Goodluck Jonathan.
Ghanská ministerka zahraničných vecí Shirley Ayorkorová Botchweyová po rokovaniach uviedla, že pozastavenie členstva nadobúda okamžitú účinnosť a bude platiť do konca februára 2022, keď má byť moc v Mali odovzdaná demokraticky zvolenej vláde.
Účastníci schôdzky v záverečnom vyhlásení požadujú okamžité vymenovanie nového civilného premiéra a vytvorenie "inkluzívnej" vlády. Zdôrazňujú tiež, že šéf prechodnej vlády a viceprezident nesmú "za žiadnych okolností" kandidovať v ďalších prezidentských voľbách.
Pred summitom bol v sobotu v Akkre na "konzultáciách" aj líder malijskej junty plukovník Assimi Goita. Ten do piatka pôsobil ako viceprezident, odkedy vlani v auguste viedol prevrat, ktorý zosadil demokraticky zvoleného prezidenta Ibrahima Boubacara Keitu. Po prevzatí moci armáda pod tlakom ECOWAS-u súhlasila s vymenovaním civilistov do funkcií dočasného prezidenta a premiéra.
Dočasného prezidenta Baha Ndawu a premiéra Moctara Ouana však v pondelok zadržali. Vo štvrtok ich prepustili a armáda oznámila, že odstúpili z funkcie. Malijský ústavný súd v piatok vyhlásil za nového dočasného prezidenta práve Goitu.
ECOWAS po augustovom prevrate uvalil na Mali sankcie, ktoré zrušil po nástupe prechodnej vlády. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v rozhovore pre nedeľník Journal du Dimanche varoval, že jeho krajina stiahne svojich vojakov z Mali, ak sa tento západoafrický štát po druhom prevrate posunie smerom k radikálnemu islamu. Francúzsko má v regióne približne 5100 vojakov v rámci operácie Barkhane, ktorú vykonáva v piatich krajinách Sahelu.
Na schôdzke v ghanskej metropole Akkra sa zúčastnilo desať hláv štátov a traja ministri zahraničných vecí tohto zoskupenia. Ako sprostredkovateľ v najnovšej kríze pôsobí bývalý nigérijský prezident Goodluck Jonathan.
Ghanská ministerka zahraničných vecí Shirley Ayorkorová Botchweyová po rokovaniach uviedla, že pozastavenie členstva nadobúda okamžitú účinnosť a bude platiť do konca februára 2022, keď má byť moc v Mali odovzdaná demokraticky zvolenej vláde.
Účastníci schôdzky v záverečnom vyhlásení požadujú okamžité vymenovanie nového civilného premiéra a vytvorenie "inkluzívnej" vlády. Zdôrazňujú tiež, že šéf prechodnej vlády a viceprezident nesmú "za žiadnych okolností" kandidovať v ďalších prezidentských voľbách.
Pred summitom bol v sobotu v Akkre na "konzultáciách" aj líder malijskej junty plukovník Assimi Goita. Ten do piatka pôsobil ako viceprezident, odkedy vlani v auguste viedol prevrat, ktorý zosadil demokraticky zvoleného prezidenta Ibrahima Boubacara Keitu. Po prevzatí moci armáda pod tlakom ECOWAS-u súhlasila s vymenovaním civilistov do funkcií dočasného prezidenta a premiéra.
Dočasného prezidenta Baha Ndawu a premiéra Moctara Ouana však v pondelok zadržali. Vo štvrtok ich prepustili a armáda oznámila, že odstúpili z funkcie. Malijský ústavný súd v piatok vyhlásil za nového dočasného prezidenta práve Goitu.
ECOWAS po augustovom prevrate uvalil na Mali sankcie, ktoré zrušil po nástupe prechodnej vlády. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v rozhovore pre nedeľník Journal du Dimanche varoval, že jeho krajina stiahne svojich vojakov z Mali, ak sa tento západoafrický štát po druhom prevrate posunie smerom k radikálnemu islamu. Francúzsko má v regióne približne 5100 vojakov v rámci operácie Barkhane, ktorú vykonáva v piatich krajinách Sahelu.
