Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Audítori zistili, že EÚ čelí výzvam v globálnych pretekoch o investície do umelej inteligencie.
Autor TASR
Brusel/Luxemburg 29. mája (TASR) - EÚ pri rozvoji umelej inteligencie dosahuje zatiaľ len malý úspech. Vypláva to zo stredajšej správy Európskeho dvora audítorov (EDA), informuje spravodajca TASR.
Podľa správy EÚ nedokázala urýchliť investície do umelej inteligencie na rovnakej úrovni ako svetoví lídri v tejto oblasti. Od roku 2018 Európska komisia (EK) prijala viaceré opatrenia a pracuje na hlavných stavebných prvkoch na podporu umelej inteligencie ako je regulácia, infraštruktúra, výskum a investície. Únia prijala včasné kroky na preskúmanie rizík spojených s umelou inteligenciou, čo viedlo k prvým všeobecným pravidlám používania umelej inteligencie na svete.
Podľa EDA však opatrenia EÚ neboli dobre koordinované s členskými štátmi a monitorovanie investícií nebolo systematické. Do budúcnosti bude mať preto zásadný význam silnejšie riadenie a cielenejšie verejné a súkromné investície.
Audítori zistili, že EÚ čelí výzvam v globálnych pretekoch o investície do umelej inteligencie. Od roku 2015 sú investície rizikového kapitálu nižšie ako v Spojených štátoch a Číne. Podľa odhadov v investíciách do umelej inteligencie EÚ zaostáva za USA o viac než 10 miliárd eur.
Podľa správy EDA v oblasti umelej inteligencie existuje riziko, že "víťaz berie všetko". Plány EK v oblasti umelej inteligencie z roku 2018 a 2021 sú ucelené a v súlade s medzinárodnými osvedčenými postupmi. Viac než päť rokov od prvého plánu sa však stále pracuje na rámci koordinácie a regulácie investícií EÚ do umelej inteligencie. Dôveryhodnosť plánov EÚ bola znížená tým, že EK nezriadila vhodný systém na monitorovanie výkonnosti investícií a nebolo jasné, ako členské štáty prispejú k investičným cieľom EÚ.
Investičné ciele EÚ sú aj naďalej nejasné a neaktuálne, od roku 2018 sa nezmenili, čo je v rozpore s cieľom vybudovať globálne konkurencieschopný ekosystém umelej inteligencie.
EK musí urobiť viac na zabezpečenie toho, aby sa výsledky výskumných projektov v oblasti umelej inteligencie financovaných EÚ plne komercializovali alebo využívali.
Infraštruktúra financovaná EÚ, ako sú testovacie zariadenia, dátové priestory alebo platforma umelej inteligencie na požiadanie, sa rozvíja pomaly. Doterajšie plány podnietili len skromné financovanie pre inovátorov.
Ciele EÚ v oblasti umelej inteligencie pre verejné a súkromné investície boli 20 miliárd eur na roky 2018 – 2020 a 20 miliárd eur ročne v nasledujúcom desaťročí. Komisia stanovila zvýšenie financovania na 1,5 miliárd eur v období 2018 – 2020 a jednu miliardu eur ročne v rokoch 2021 – 2027.
Podľa správy EÚ nedokázala urýchliť investície do umelej inteligencie na rovnakej úrovni ako svetoví lídri v tejto oblasti. Od roku 2018 Európska komisia (EK) prijala viaceré opatrenia a pracuje na hlavných stavebných prvkoch na podporu umelej inteligencie ako je regulácia, infraštruktúra, výskum a investície. Únia prijala včasné kroky na preskúmanie rizík spojených s umelou inteligenciou, čo viedlo k prvým všeobecným pravidlám používania umelej inteligencie na svete.
Podľa EDA však opatrenia EÚ neboli dobre koordinované s členskými štátmi a monitorovanie investícií nebolo systematické. Do budúcnosti bude mať preto zásadný význam silnejšie riadenie a cielenejšie verejné a súkromné investície.
Audítori zistili, že EÚ čelí výzvam v globálnych pretekoch o investície do umelej inteligencie. Od roku 2015 sú investície rizikového kapitálu nižšie ako v Spojených štátoch a Číne. Podľa odhadov v investíciách do umelej inteligencie EÚ zaostáva za USA o viac než 10 miliárd eur.
Podľa správy EDA v oblasti umelej inteligencie existuje riziko, že "víťaz berie všetko". Plány EK v oblasti umelej inteligencie z roku 2018 a 2021 sú ucelené a v súlade s medzinárodnými osvedčenými postupmi. Viac než päť rokov od prvého plánu sa však stále pracuje na rámci koordinácie a regulácie investícií EÚ do umelej inteligencie. Dôveryhodnosť plánov EÚ bola znížená tým, že EK nezriadila vhodný systém na monitorovanie výkonnosti investícií a nebolo jasné, ako členské štáty prispejú k investičným cieľom EÚ.
Investičné ciele EÚ sú aj naďalej nejasné a neaktuálne, od roku 2018 sa nezmenili, čo je v rozpore s cieľom vybudovať globálne konkurencieschopný ekosystém umelej inteligencie.
EK musí urobiť viac na zabezpečenie toho, aby sa výsledky výskumných projektov v oblasti umelej inteligencie financovaných EÚ plne komercializovali alebo využívali.
Infraštruktúra financovaná EÚ, ako sú testovacie zariadenia, dátové priestory alebo platforma umelej inteligencie na požiadanie, sa rozvíja pomaly. Doterajšie plány podnietili len skromné financovanie pre inovátorov.
Ciele EÚ v oblasti umelej inteligencie pre verejné a súkromné investície boli 20 miliárd eur na roky 2018 – 2020 a 20 miliárd eur ročne v nasledujúcom desaťročí. Komisia stanovila zvýšenie financovania na 1,5 miliárd eur v období 2018 – 2020 a jednu miliardu eur ročne v rokoch 2021 – 2027.
