Európa nemá ucelený prístup k obrane – a krajiny zväčša vyzbrojujú svoje armády samy. Vytvára sa tak mozaika nekompatibilných zbraní a vybavenia.
Autor TASR
Brusel 16. decembra (TASR) - Krajiny Európskej únie by mali spoločne nakupovať zbrane, aby po ich dodaní na Ukrajinu doplnili svoje zásoby. Uviedla to Európska obranná agentúra (EDA), ktorá zároveň upozornila, že Spojené štáty možno nebudú môcť Európu vždy chrániť pred hrozbami. TASR o tom informuje podľa piatkovej správy agentúry Reuters.
"Agresívna vojna Ruska proti Ukrajine ukazuje na nedostatky v našich schopnostiach," uviedol Jiří Šedivý, výkonný riaditeľ Európskej obrannej agentúry, ktorá pomáha Európskej únii rozvíjať jej vojenské schopnosti.
EDA podľa Šedivého už rokovala s európskymi producentmi zbraní o navýšení výroby a s členskými krajinami zase o tom, aby sa spojili a vybavenie a muníciu nakúpili spolu.
"Dôležité je, aby sme sa my ako Európska únia stali spoľahlivým poskytovateľom bezpečnosti pre našich občanov," uviedol Šedivý pre Reuters. Zároveň vyzval členské krajiny, aby počúvali výzvy USA na investovanie do obrany.
"Spojené štáty sa budú zaoberať ázijským Tichomorím a nebudú schopné poskytovať niektoré základné prostriedky, ako napríklad strategickú vzdušnú prepravu, prieskumné lietadlá, sofistikované riadené strely či vzdušnú obranu," myslí si Šedivý.
Okrem toho poukázal aj na hrozbu terorizmu a zlyhanie niektorých štátov na Blízkom východe v severnej Afrike.
Európa nemá ucelený prístup k obrane – a krajiny zväčša vyzbrojujú svoje armády samy. Vytvára sa tak mozaika nekompatibilných zbraní a vybavenia. Teraz však starý kontinent čelí v dôsledku vojny na Ukrajine najväčšej výzve posledných desaťročí.
Európske výdavky na obrany presiahli vlani prvýkrát 200 miliárd eur a oproti roku 2020 vzrástli o šesť percent. Čo je najviac odvtedy, čo krajiny EÚ začali v roku 2015 v súvislosti s ruskou anexiu Krymského polostrova posilňovať svoje armády.
Bez pomoci Spojených štátoch by EÚ mala problém sa sama ubrániť, keďže jej chýbajú spravodajské služby, prieskumné lietadlá, obranné rakety stredného doletu, ako aj obojživelné lode a ponorky, vyplýva zo správy Európskeho parlamentu z roku 2020.
"Agresívna vojna Ruska proti Ukrajine ukazuje na nedostatky v našich schopnostiach," uviedol Jiří Šedivý, výkonný riaditeľ Európskej obrannej agentúry, ktorá pomáha Európskej únii rozvíjať jej vojenské schopnosti.
EDA podľa Šedivého už rokovala s európskymi producentmi zbraní o navýšení výroby a s členskými krajinami zase o tom, aby sa spojili a vybavenie a muníciu nakúpili spolu.
"Dôležité je, aby sme sa my ako Európska únia stali spoľahlivým poskytovateľom bezpečnosti pre našich občanov," uviedol Šedivý pre Reuters. Zároveň vyzval členské krajiny, aby počúvali výzvy USA na investovanie do obrany.
"Spojené štáty sa budú zaoberať ázijským Tichomorím a nebudú schopné poskytovať niektoré základné prostriedky, ako napríklad strategickú vzdušnú prepravu, prieskumné lietadlá, sofistikované riadené strely či vzdušnú obranu," myslí si Šedivý.
Okrem toho poukázal aj na hrozbu terorizmu a zlyhanie niektorých štátov na Blízkom východe v severnej Afrike.
Európa nemá ucelený prístup k obrane – a krajiny zväčša vyzbrojujú svoje armády samy. Vytvára sa tak mozaika nekompatibilných zbraní a vybavenia. Teraz však starý kontinent čelí v dôsledku vojny na Ukrajine najväčšej výzve posledných desaťročí.
Európske výdavky na obrany presiahli vlani prvýkrát 200 miliárd eur a oproti roku 2020 vzrástli o šesť percent. Čo je najviac odvtedy, čo krajiny EÚ začali v roku 2015 v súvislosti s ruskou anexiu Krymského polostrova posilňovať svoje armády.
Bez pomoci Spojených štátoch by EÚ mala problém sa sama ubrániť, keďže jej chýbajú spravodajské služby, prieskumné lietadlá, obranné rakety stredného doletu, ako aj obojživelné lode a ponorky, vyplýva zo správy Európskeho parlamentu z roku 2020.