Brusel/Luxemburg 13. júna (TASR) - Európska komisia (EK) dostatočne neskúmala problémy, ktoré pandémia ochorenia COVID-19 predstavovala z hľadiska práva osôb na voľný pohyb, pretože na to má k dispozícii len obmedzené nástroje. Uviedol to v pondelok Európsky dvor audítorov (EDA) vo svojej osobitnej správe. Informuje spravodajca TASR.

Audítori zistili, že dohľad nad kontrolami na vnútorných hraniciach, ktoré od marca 2020 zaviedli členské štáty, nezaručoval v plnej miere dodržanie schengenských pravidiel, ktoré umožňujú voľný pohyb v EÚ. Upozornili tiež na nedostatočnú koordináciu cestovných obmedzení jednotlivých členských štátov a na nejednotné usmernenia a odporúčania EÚ.

Každý občan EÚ má na území Únie právo na voľný pohyb. Tento cieľ bol dosiahnutý zrušením kontrol na vnútorných hraniciach v schengenskom priestore, ktorý tvorí 22 krajín EÚ a štyri krajiny mimo EÚ. Toto právo však môže byť obmedzené z dôvodu verejného poriadku, bezpečnosti alebo zdravia.

Od roku 2015 obnovili viaceré krajiny EÚ kontroly na vnútorných hraniciach v reakcii na migračnú krízu alebo bezpečnostné hrozby ako terorizmus.

Počas pandémie zase prijali mnohé členské štáty opatrenia na obmedzenie voľného pohybu v rámci EÚ v snahe zamedziť šírenie vírusu. Pri obnovení kontrol na vnútorných hraniciach schengenského priestoru sú členské štáty povinné informovať EK, ktorá zodpovedá za posúdenie toho, či sú navrhované obmedzenia v súlade s právnymi predpismi EÚ a či neporušujú právo na voľný pohyb osôb.

"Eurokomisia mala dôsledne skontrolovať, či boli všetky obmedzenia zavedené počas pandémie relevantné a odôvodnené," uviedol Baudilio Tomé Muguruza, člen EDA zodpovedný za audit. A vyjadril nádej, že tento audit prispeje do prebiehajúcej diskusie o revízii schengenského systému.

Audítori preskúmali všetkých 150 oznámení členských štátov o kontrolách na vnútorných hraniciach, ktoré boli predložené Európskej komisii v období od marca 2020 do júna 2021, z ktorých 135 sa týkalo výlučne ochorenia COVID-19.

Z ich preskúmania vyplýva, že nebolo dostatočne preukázané, že kontroly na hraniciach boli skutočne krajným riešením alebo že boli primerané a časovo obmedzené. Komisia navyše neiniciovala právne postupy v prípade nesplnenia povinnosti v súvislosti s dlhodobými hraničnými kontrolami, ktoré boli zavedené pred pandémiou.

Komisia okrem toho nedostala všetky správy, ktoré jej mali byť zaslané do štyroch týždňov od ukončenia kontrol na vnútorných hraniciach a nevyžiadala si dodatočné informácie ani nevydala k tejto záležitosti žiadne stanovisko.

Záver audítorov EÚ je preto jasný: eurokomisia riadne nepreskúmala, či obnovenie kontrol na vnútorných hraniciach bolo v súlade so schengenskými právnymi predpismi.

Dohľad nad cestovnými obmedzeniami v súvislosti s pandémiou EK sťažovali aj obmedzenia dané platným právnym rámcom. Hoci zodpovednosť za uplatňovanie týchto obmedzení nesú výlučne členské štáty, Európska komisia má mandát zaistiť koordinovaný prístup tak, aby sa minimalizoval vplyv na cezhraničné cestovanie v rámci EÚ. Na tento účel boli včas vydané usmernenia, ako však audítori zistili, tieto usmernenia neboli dostatočne praktické ani ľahko realizovateľné.

Komisia preložila aj iniciatívy na koordináciu opatrení zasahujúcich do slobody pohybu. Jednou z týchto iniciatív je platforma Re-open EU, spustená 1. júna 2020 na podporu bezpečného opätovného otvorenia cestovného ruchu a cestovania v Európe. No deväť členských štátov (Bulharsko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Rumunsko, Slovinsko a Švédsko) ani rok na to neposkytlo aktualizované informácie.

Podobne ani snaha EK o kompenzáciu chýbajúcej štruktúry krízového riadenia zriadením informačnej skupiny pre koronavírus neviedla k jednotnému prístupu. Audítori tvrdia, že cestovné obmedzenia zavedené počas pandémie zostali do veľkej miery nekoordinované a eurokomisia nedokázala zabrániť tomu, aby sa sformovala spleť rôznych opatrení, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch značne líšili.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)