Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Cyprus, Litva, Malta a Portugalsko splnili priebežný cieľ – zaistiť prístup k službám 5G aspoň v jednom veľkom meste. Mnohé štáty EÚ však so zavádzaním sietí 5G oproti plánu meškajú.
Autor TASR
Bratislava 24. januára (TASR) – Európsky dvor audítorov (EDA) vyzýva v osobitnej správe na nový impulz na podporu zavádzania technológií 5G v EÚ. Členské štáty so zavádzaním sietí 5G meškajú, čo ohrozuje splnenie cieľov EÚ pokiaľ ide o prístup a pokrytie. Audítori tvrdia, že sú potrebné ďalšie snahy o jednotné a koordinované riešenie bezpečnostných problémov spojených so zavádzaním sietí 5G.
Odhaduje sa, že siete 5G by v rokoch 2021 až 2025 mohli prispieť k zvýšeniu HDP EÚ o jeden bilión eur s potenciálom vytvoriť alebo transformovať 20 miliónov pracovných miest. So sieťami 5G sa však okrem príležitostí spájajú aj riziká. Obmedzený počet predajcov schopných vybudovať a prevádzkovať siete 5G zvyšuje závislosť na nich a narastajú aj riziká v podobe zasahovania zo strany takzvaných nepriateľských štátnych subjektov.
Komisia vo svojom akčnom pláne z roku 2016 stanovila rok 2025 ako termín, do ktorého sa majú zaviesť siete 5G vo všetkých mestských oblastiach a na všetkých hlavných dopravných trasách. V marci minulého roka vymedzila ďalší cieľ - dosiahnuť pokrytie sieťami 5G v celej EÚ do roku 2030. Audítori však zistili, že len polovica členských štátov začlenila tieto ciele do vnútroštátnych stratégií pre 5G.
"V celej EÚ sa do roku 2025 na rozvoj sietí 5G vynaloží až 400 miliárd eur, čím sa má podporiť hospodársky rast a konkurencieschopnosť. Keďže však mnohé členské štáty zaostávajú, EÚ je ešte stále ďaleko od toho, aby mohla využiť všetky výhody, ktoré siete 5G ponúkajú," uviedla členka Európskeho dvora audítorov zodpovedná za túto správu Annemie Turtelboom. "Navyše, prístup členských štátov k bezpečnosti sietí 5G, a najmä potreba koordinovaného postupu, majú i naďalej strategický význam pre technologickú suverenitu EÚ a jednotný trh," pokračovala Turtelboom.
Všetky členské štáty, s výnimkou Cypru, Litvy, Malty a Portugalska, splnili priebežný cieľ – zaistiť prístup k službám 5G aspoň v jednom veľkom meste. Mnohé štáty EÚ však so zavádzaním sietí 5G oproti plánu meškajú. Komisia je toho názoru, že v prípade 16 štátov EÚ je pravdepodobnosť dosiahnutia cieľa na rok 2025 v lepšom prípade stredne veľká, v horšom prípade nízka. Totiž 23 členských štátov do novembra minulého roka ešte stále netransponovalo do svojich právnych predpisov smernicu EÚ, v ktorej sa okrem iných opatrení stanovujú aj termíny na pridelenie priekopníckych pásiem.
Predajcovia so sídlom v štátoch EÚ majú povinnosť dodržiavať normy a právne požiadavky EÚ. Právne predpisy v krajinách mimo EÚ sa môžu líšiť od noriem EÚ, napríklad pokiaľ ide o ochranu osobných údajov. Audítori vyjadrujú obavu, že na používateľov v EÚ by sa mohli vzťahovať cudzie zákony, ak by sa kontrolné centrá nachádzali mimo EÚ. Keď sa bezpečnosť sietí 5G stala významným problémom na úrovni EÚ, Komisia zareagovala tým, že v januári 2020 bol prijatý súbor nástrojov EÚ pre kybernetickú bezpečnosť 5G.
Audítori tiež upozorňujú, že napriek cezhraničnému charakteru otázok bezpečnosti sietí 5G je k dispozícii málo verejne dostupných informácií o tom, ako štáty EÚ pristupujú k bezpečnostným otázkam a najmä k otázke rizikových predajcov.
Odhaduje sa, že siete 5G by v rokoch 2021 až 2025 mohli prispieť k zvýšeniu HDP EÚ o jeden bilión eur s potenciálom vytvoriť alebo transformovať 20 miliónov pracovných miest. So sieťami 5G sa však okrem príležitostí spájajú aj riziká. Obmedzený počet predajcov schopných vybudovať a prevádzkovať siete 5G zvyšuje závislosť na nich a narastajú aj riziká v podobe zasahovania zo strany takzvaných nepriateľských štátnych subjektov.
Komisia vo svojom akčnom pláne z roku 2016 stanovila rok 2025 ako termín, do ktorého sa majú zaviesť siete 5G vo všetkých mestských oblastiach a na všetkých hlavných dopravných trasách. V marci minulého roka vymedzila ďalší cieľ - dosiahnuť pokrytie sieťami 5G v celej EÚ do roku 2030. Audítori však zistili, že len polovica členských štátov začlenila tieto ciele do vnútroštátnych stratégií pre 5G.
"V celej EÚ sa do roku 2025 na rozvoj sietí 5G vynaloží až 400 miliárd eur, čím sa má podporiť hospodársky rast a konkurencieschopnosť. Keďže však mnohé členské štáty zaostávajú, EÚ je ešte stále ďaleko od toho, aby mohla využiť všetky výhody, ktoré siete 5G ponúkajú," uviedla členka Európskeho dvora audítorov zodpovedná za túto správu Annemie Turtelboom. "Navyše, prístup členských štátov k bezpečnosti sietí 5G, a najmä potreba koordinovaného postupu, majú i naďalej strategický význam pre technologickú suverenitu EÚ a jednotný trh," pokračovala Turtelboom.
Všetky členské štáty, s výnimkou Cypru, Litvy, Malty a Portugalska, splnili priebežný cieľ – zaistiť prístup k službám 5G aspoň v jednom veľkom meste. Mnohé štáty EÚ však so zavádzaním sietí 5G oproti plánu meškajú. Komisia je toho názoru, že v prípade 16 štátov EÚ je pravdepodobnosť dosiahnutia cieľa na rok 2025 v lepšom prípade stredne veľká, v horšom prípade nízka. Totiž 23 členských štátov do novembra minulého roka ešte stále netransponovalo do svojich právnych predpisov smernicu EÚ, v ktorej sa okrem iných opatrení stanovujú aj termíny na pridelenie priekopníckych pásiem.
Predajcovia so sídlom v štátoch EÚ majú povinnosť dodržiavať normy a právne požiadavky EÚ. Právne predpisy v krajinách mimo EÚ sa môžu líšiť od noriem EÚ, napríklad pokiaľ ide o ochranu osobných údajov. Audítori vyjadrujú obavu, že na používateľov v EÚ by sa mohli vzťahovať cudzie zákony, ak by sa kontrolné centrá nachádzali mimo EÚ. Keď sa bezpečnosť sietí 5G stala významným problémom na úrovni EÚ, Komisia zareagovala tým, že v januári 2020 bol prijatý súbor nástrojov EÚ pre kybernetickú bezpečnosť 5G.
Audítori tiež upozorňujú, že napriek cezhraničnému charakteru otázok bezpečnosti sietí 5G je k dispozícii málo verejne dostupných informácií o tom, ako štáty EÚ pristupujú k bezpečnostným otázkam a najmä k otázke rizikových predajcov.
