Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Audítori našli málo dôkazov, ktoré by preukázali, že iniciatíva zvýšila odolnosť krajín voči zmene klímy. Dokončené opatrenia všeobecne priniesli svoje výstupy, niekedy však s vysokými nákladmi.
Autor TASR
Brusel/Luxemburg 15. februára (TASR) - Globálna aliancia proti zmene klímy, ktorú zriadila EÚ v roku 2007 na podporu chudobných rozvojových krajín v reakcii na zmeny klímy, nenaplnila svoje sľuby. Vyplýva to zo správy, ktorú v stredu zverejnil Európsky dvor audítorov (EDA), informuje spravodajca TASR.
Audítori našli málo dôkazov, ktoré by preukázali, že iniciatíva zvýšila odolnosť krajín voči zmene klímy. Dokončené opatrenia všeobecne priniesli svoje výstupy, niekedy však s vysokými nákladmi.
"Zistili sme, že Globálna aliancia proti zmene klímy mala menší vplyv, než sa očakávalo, a že očakávaný posun od budovania kapacít ku konkrétnejším opatreniam priamo podporujúcim obyvateľstvo nebol systematický," uviedol pre médiá Hannu Takkula, člen EDA, ktorý viedol tento audit.
Podľa jeho slov by sa Európska komisia mala zamerať na tých, ktorých najviac zasahuje zmena klímy, a začleniť získané poznatky do budúcich opatrení a do budúcich iniciatív pomoci.
Prístup Globálnej aliancie proti zmene klímy bol založený na dvoch pilieroch: podpora dialógu a výmeny poznatkov a poskytovanie technickej a finančnej podpory na opatrenia v oblasti adaptácie, zmierňovania a znižovania rizika prírodných katastrof.
Audítori zistili, že iniciatíva nemerala zlepšenia situácie prijímateľov ani sa dostatočne nezameriavala na potreby najviac postihnutých ľudí. Pomoc sa vždy nedostala k zamýšľaným zraniteľným príjemcom. Len málo opatrení zahŕňalo činnosti zamerané na potreby žien a niektoré činnosti boli pre najchudobnejšie domácnosti nedostupné.
Globálna aliancia proti zmene klímy počas celého trvania neprilákala ani očakávané dodatočné finančné prostriedky od členských štátov a súkromného sektora. Napriek nedostatku financií eurokomisia nikdy svoje ambiciózne ciele nerevidovala. Okrem toho kritériá, ktoré použila na prideľovanie finančných prostriedkov, viedli v druhej fáze (Globálna aliancia proti zmene klímy+, obdobie 2014 – 2020) k proporcionálne menšej podpore najzraniteľnejších krajín.
Komisia dostatočne neanalyzovala primeranosť rozpočtovaných nákladov opatrení preskúmaných audítormi. EDA dospel k záveru, že podrobnejšou analýzou nákladov mohla eurokomisia dosiahnuť úspory.
Problémom bola aj informovanosť a viditeľnosť. Hoci iniciatíva podporila viac ako 80 krajín, medzi rozvojovými krajinami ani v EÚ nebola všeobecne známa. Aj preto, že financované opatrenia nebolo možné odlíšiť od iných opatrení EÚ zameraných na riešenie zmeny klímy v rozvojových krajinách.
Audítori našli málo dôkazov, ktoré by preukázali, že iniciatíva zvýšila odolnosť krajín voči zmene klímy. Dokončené opatrenia všeobecne priniesli svoje výstupy, niekedy však s vysokými nákladmi.
"Zistili sme, že Globálna aliancia proti zmene klímy mala menší vplyv, než sa očakávalo, a že očakávaný posun od budovania kapacít ku konkrétnejším opatreniam priamo podporujúcim obyvateľstvo nebol systematický," uviedol pre médiá Hannu Takkula, člen EDA, ktorý viedol tento audit.
Podľa jeho slov by sa Európska komisia mala zamerať na tých, ktorých najviac zasahuje zmena klímy, a začleniť získané poznatky do budúcich opatrení a do budúcich iniciatív pomoci.
Prístup Globálnej aliancie proti zmene klímy bol založený na dvoch pilieroch: podpora dialógu a výmeny poznatkov a poskytovanie technickej a finančnej podpory na opatrenia v oblasti adaptácie, zmierňovania a znižovania rizika prírodných katastrof.
Audítori zistili, že iniciatíva nemerala zlepšenia situácie prijímateľov ani sa dostatočne nezameriavala na potreby najviac postihnutých ľudí. Pomoc sa vždy nedostala k zamýšľaným zraniteľným príjemcom. Len málo opatrení zahŕňalo činnosti zamerané na potreby žien a niektoré činnosti boli pre najchudobnejšie domácnosti nedostupné.
Globálna aliancia proti zmene klímy počas celého trvania neprilákala ani očakávané dodatočné finančné prostriedky od členských štátov a súkromného sektora. Napriek nedostatku financií eurokomisia nikdy svoje ambiciózne ciele nerevidovala. Okrem toho kritériá, ktoré použila na prideľovanie finančných prostriedkov, viedli v druhej fáze (Globálna aliancia proti zmene klímy+, obdobie 2014 – 2020) k proporcionálne menšej podpore najzraniteľnejších krajín.
Komisia dostatočne neanalyzovala primeranosť rozpočtovaných nákladov opatrení preskúmaných audítormi. EDA dospel k záveru, že podrobnejšou analýzou nákladov mohla eurokomisia dosiahnuť úspory.
Problémom bola aj informovanosť a viditeľnosť. Hoci iniciatíva podporila viac ako 80 krajín, medzi rozvojovými krajinami ani v EÚ nebola všeobecne známa. Aj preto, že financované opatrenia nebolo možné odlíšiť od iných opatrení EÚ zameraných na riešenie zmeny klímy v rozvojových krajinách.
