Predsedajúci sudca v septembri nariadil vylúčenie médií zo súdnych pojednávaní, pričom sa odvolal na ochranu národnej bezpečnosti.
Autor TASR
Káhira 19. októbra (TASR) - Za zavretými dverami sa dnes pred odvolacím súdom v Káhire konalo súdne pojednávanie s bývalým egyptským prezidentom Husním Mubarakom obvineným zo spoluzodpovednosti za zabíjanie demonštrantov počas protivládnych protestov v roku 2011.
Štátna televízia informovala, že pred súdom dnes vypovedali vysokopostavení predstavitelia zvrhnutého režimu: bývalý šéf tajnej služby Murad Murafi a vedúci predstaviteľ úradu pre národnú bezpečnosť generál Mustafa Abdal Nabi.
V nedeľu si súd vypočuje výpovede bývalého premiéra Átifa Abajda, bývalého ministra vnútra Ahmada Gamála a ministra ropného priemyslu Šarífa Ismáíla. Bývalý vojenský veliteľ generál Hasan ar-Ruvajni bude pred súdom vypovedať v pondelok.
Predsedajúci sudca v septembri nariadil vylúčenie médií zo súdnych pojednávaní, pričom sa odvolal na ochranu národnej bezpečnosti. Dnešné pojednávanie sa konalo za prísnych bezpečnostných opatrení. Počas neho došlo v súdnej sieni k búrlivej slovnej výmene medzi Mubarakovými priaznivcami a príbuznými obetí demonštrácií.
Spolu s Mubarakom si dnes na lavicu obžalovaných sadli aj jeho dvaja synovia, exminister vnútra Habíb Adlí, ako aj šiesti bývalí zamestnanci ministerstva vnútra a jeden priemyselník.
Mubaraka vlani súd odsúdil na doživotie za spoluúčasť na zabití demonštrantov počas všeľudového povstania v roku 2011, ktoré viedlo k jeho zvrhnutiu. Odvolací súd nariadil obnovenie konania.
Keď armádou podporovaná vláda po zosadení islamistického prezidenta Muhammada Mursího vyhlásila v krajine výnimočný stav, využila túto situáciu, aby Mursího umiestnila do domáceho väzenia, ktorým je preňho momentálne vojenská nemocnica na predmestí Káhiry. Armáda Mursího, ktorý bol prvým demokraticky zvoleným prezidentom krajiny, zosadila po sérii masových pouličných protestov.
Moslimské bratstvo, ktorého pôsobenie v Egypte súčasná vláda výrazne oklieštila a ktoré exprezidenta podporovalo, stále tvrdí, že Mursího zosadenie bolo prevratom. Samotná armáda oponuje, že konala na základe vôle ľudu, ktorý začiatkom leta vyšiel do ulíc, aby protestoval proti Mursího autoritárstvu a neschopnosti efektívne vládnuť a proti islamizácii verejného života. Nepokoje, ktoré v Egypte vypukli po Mursího zosadení, si vyžiadali stovky obetí na životoch, najmä z radov exprezidentových prívržencov.
Štátna televízia informovala, že pred súdom dnes vypovedali vysokopostavení predstavitelia zvrhnutého režimu: bývalý šéf tajnej služby Murad Murafi a vedúci predstaviteľ úradu pre národnú bezpečnosť generál Mustafa Abdal Nabi.
V nedeľu si súd vypočuje výpovede bývalého premiéra Átifa Abajda, bývalého ministra vnútra Ahmada Gamála a ministra ropného priemyslu Šarífa Ismáíla. Bývalý vojenský veliteľ generál Hasan ar-Ruvajni bude pred súdom vypovedať v pondelok.
Predsedajúci sudca v septembri nariadil vylúčenie médií zo súdnych pojednávaní, pričom sa odvolal na ochranu národnej bezpečnosti. Dnešné pojednávanie sa konalo za prísnych bezpečnostných opatrení. Počas neho došlo v súdnej sieni k búrlivej slovnej výmene medzi Mubarakovými priaznivcami a príbuznými obetí demonštrácií.
Spolu s Mubarakom si dnes na lavicu obžalovaných sadli aj jeho dvaja synovia, exminister vnútra Habíb Adlí, ako aj šiesti bývalí zamestnanci ministerstva vnútra a jeden priemyselník.
Mubaraka vlani súd odsúdil na doživotie za spoluúčasť na zabití demonštrantov počas všeľudového povstania v roku 2011, ktoré viedlo k jeho zvrhnutiu. Odvolací súd nariadil obnovenie konania.
Keď armádou podporovaná vláda po zosadení islamistického prezidenta Muhammada Mursího vyhlásila v krajine výnimočný stav, využila túto situáciu, aby Mursího umiestnila do domáceho väzenia, ktorým je preňho momentálne vojenská nemocnica na predmestí Káhiry. Armáda Mursího, ktorý bol prvým demokraticky zvoleným prezidentom krajiny, zosadila po sérii masových pouličných protestov.
Moslimské bratstvo, ktorého pôsobenie v Egypte súčasná vláda výrazne oklieštila a ktoré exprezidenta podporovalo, stále tvrdí, že Mursího zosadenie bolo prevratom. Samotná armáda oponuje, že konala na základe vôle ľudu, ktorý začiatkom leta vyšiel do ulíc, aby protestoval proti Mursího autoritárstvu a neschopnosti efektívne vládnuť a proti islamizácii verejného života. Nepokoje, ktoré v Egypte vypukli po Mursího zosadení, si vyžiadali stovky obetí na životoch, najmä z radov exprezidentových prívržencov.