Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Záťah prišiel po tom, ako egyptská rada pre dohľad nad médiami nariadila tomuto webu, aby zaplatil pokutu za zverejnenie článku o údajných nezrovnalostiach počas prezidentských volieb.
Autor TASR
Káhira 4. apríla (TASR) - Egyptská polícia urobila v noci na stredu raziu v sídle internetového spravodajského portálu, zapečatila jej priestory a zatkla jeho šéfredaktora. Informovala o tom agentúra Reuters.
Záťah prišiel po tom, ako egyptská rada pre dohľad nad médiami nariadila tomuto webu, Masr al-Arabíja, aby zaplatil pokutu 50.000 egyptských lír (2849 dolárov) za zverejnenie článku amerického denníka The New York Times o údajných nezrovnalostiach počas minulotýždňových prezidentských volieb.
Dvaja z novinárov pracujúcich pre tento server uviedli, že podľa slov samotných policajtov sa razia uskutočnila preto, že spravodajský portál nemá povolenie na činnosť. Novinári dodali, že podľa samotných policajtov ich raziu vyvolala práve publikácia článku z amerického denníka.
Rada pre dohľad nad médiami totiž v nedeľu na základe sťažnosti od ústrednej volebnej komisie obvinila webovú stránku, že zverejnila falošnú správu. Podľa Rady mal spravodajský portál preveriť hodnovernosť správy alebo vydať k nej komentár.
Denník The New York Times však svoju správu o priebehu volieb v Egypte obhajuje. "Sme presvedčení o správnosti našich správ a dôrazne odsudzujeme všetky zatknutia, ktoré majú zastrašiť novinárov a potlačiť slobodu tlače," uviedla v e-mailovej správe Danielle Rhoadesová, hovorkyňa New York Times Co.
Masr al-Arabíja je jedným z okolo 500 spravodajských portálov, ku ktorým bol v posledných mesiacoch v Egypte zablokovaný prístup. Prístup na niektoré je naďalej možný cez virtuálne privátne siete. Ľudskoprávne skupiny považujú zablokovanie prístupov na weby v Egypte za zásah do slobody slova.
Egyptské úrady tvrdia, že obmedzovanie zverejňovania falošných a nepotvrdených správ je nutné pre národnú bezpečnosť.
Podľa oficiálnych výsledkov zverejnených v pondelok Abdal Fattáh Sísí získal v prezidentských voľbách hlasy 97 percent voličov. Účasť na voľbách bola 41-percentná.
Niektorí voliči však pritom vypovedali, že im bola ponúknutá odmena za odovzdanie hlasovacích lístkov, vrátane peňazí či potravín. Informovali o tom miestne i zahraničné médiá, ktoré však už neuviedli, kto odmenu ponúkal. Predstavitelia štátnych úradov uviedli, že ak sa aj takéto prípady vyskytli, neboli štátom sponzorované a bolo ich málo.
Záťah prišiel po tom, ako egyptská rada pre dohľad nad médiami nariadila tomuto webu, Masr al-Arabíja, aby zaplatil pokutu 50.000 egyptských lír (2849 dolárov) za zverejnenie článku amerického denníka The New York Times o údajných nezrovnalostiach počas minulotýždňových prezidentských volieb.
Dvaja z novinárov pracujúcich pre tento server uviedli, že podľa slov samotných policajtov sa razia uskutočnila preto, že spravodajský portál nemá povolenie na činnosť. Novinári dodali, že podľa samotných policajtov ich raziu vyvolala práve publikácia článku z amerického denníka.
Rada pre dohľad nad médiami totiž v nedeľu na základe sťažnosti od ústrednej volebnej komisie obvinila webovú stránku, že zverejnila falošnú správu. Podľa Rady mal spravodajský portál preveriť hodnovernosť správy alebo vydať k nej komentár.
Denník The New York Times však svoju správu o priebehu volieb v Egypte obhajuje. "Sme presvedčení o správnosti našich správ a dôrazne odsudzujeme všetky zatknutia, ktoré majú zastrašiť novinárov a potlačiť slobodu tlače," uviedla v e-mailovej správe Danielle Rhoadesová, hovorkyňa New York Times Co.
Masr al-Arabíja je jedným z okolo 500 spravodajských portálov, ku ktorým bol v posledných mesiacoch v Egypte zablokovaný prístup. Prístup na niektoré je naďalej možný cez virtuálne privátne siete. Ľudskoprávne skupiny považujú zablokovanie prístupov na weby v Egypte za zásah do slobody slova.
Egyptské úrady tvrdia, že obmedzovanie zverejňovania falošných a nepotvrdených správ je nutné pre národnú bezpečnosť.
Podľa oficiálnych výsledkov zverejnených v pondelok Abdal Fattáh Sísí získal v prezidentských voľbách hlasy 97 percent voličov. Účasť na voľbách bola 41-percentná.
Niektorí voliči však pritom vypovedali, že im bola ponúknutá odmena za odovzdanie hlasovacích lístkov, vrátane peňazí či potravín. Informovali o tom miestne i zahraničné médiá, ktoré však už neuviedli, kto odmenu ponúkal. Predstavitelia štátnych úradov uviedli, že ak sa aj takéto prípady vyskytli, neboli štátom sponzorované a bolo ich málo.
