Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Krajiny vrátane Maďarska i Poľska, ktoré sú proti prijatiu žiadateľov o azyl, by naopak museli zaplatiť tým štátom, ktoré migrantov nakoniec príjmu.
Autor TASR
Brusel 28. septembra (TASR) - Členské štáty EÚ vo štvrtok rokovali v Bruseli o nových pravidlách zameraných proti nelegálnej migrácii, dohodu sa však zatiaľ nepodarilo dosiahnuť. Podľa eurokomisárky pre vnútorné záležitostí Ylvy Johanssonovej "zásadné prekážky nejestvujú" a k schváleniu by malo dôjsť "v priebehu nasledujúcich dní". TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.
Nový Pakt o migrácii a azyle by podľa AFP v prípade schválenia mohol zmierniť tlak na krajiny ako Taliansko a Grécko tým, že by niektorých prichádzajúcich migrantov premiestnili do iných členských štátov.
Krajiny vrátane Maďarska i Poľska, ktoré sú proti prijatiu žiadateľov o azyl, by naopak museli zaplatiť tým štátom, ktoré migrantov nakoniec príjmu.
Európska únia by sa zároveň usilovala o urýchlenie procesu vybavovania žiadostí o azyl, aby migrantov, ktorých považuje za neprijateľných, vrátila do krajiny pôvodu alebo tranzitu. EÚ takisto chce predĺžiť maximálny čas zadržania migrantov v pohraničných centrách, ktorý je v súčasnosti limitovaný na 12 týždňov.
Nemecko si podľa ministerky vnútra Nancy Faeserovej vybojovalo svoje ústupky a dohodu nakoniec mohlo podporiť. Iba Poľsko a Maďarsko podľa nej vyjadrili nesúhlas voči kompromisnému návrhu dosiahnutému v Bruseli, a teda Faeserová považuje túto "politickú dohodu za platnú".
Šéf španielskeho rezortu vnútra Fernando Grande-Marlaska zdôraznil, že väčšina členských štátov súhlasila s dosiahnutým kompromisom, teraz je však podľa neho potrebné doladiť detaily. Prisľúbil, že dohodu schvália "v najbližších dňoch". "Už sme takmer v cieli," dodal.
Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani povedal, že Rím potrebuje viac času na preštudovanie dokumentu dosiahnutého v Bruseli.
Masové príchody migrantov z Afriky na grécke ostrovy či taliansku Lampedusu podnietili európske štáty prehodnotiť súčasné migračné pravidlá.
Cieľom upravenej migračnej politiky je okrem iného aj to, aby členské štáty postupovali spoločne v prípade, že budú čeliť náhlemu veľkému prílevu žiadateľov o azyl, ako sa to stalo v rokoch 2015-16, keď prišli státisíce migrantov – väčšinou Sýrčanov –utekajúcich pred vojnou v ich krajine.
Agentúra AFP píše, že dohoda potrebuje na prijate kvalifikovanú väčšinu krajín, ktoré budú hlasovať v jej prospech. Štáty, ktoré sú proti klauzule týkajúcej sa prijatia migrantov alebo platenia za nich, sú štyri – Poľsko, Maďarsko, Rakúsko a ČR –, a teda pravdepodobne nebudú mať dostatočnú podporu na jej zamietnutie.
Nový Pakt o migrácii a azyle by podľa AFP v prípade schválenia mohol zmierniť tlak na krajiny ako Taliansko a Grécko tým, že by niektorých prichádzajúcich migrantov premiestnili do iných členských štátov.
Krajiny vrátane Maďarska i Poľska, ktoré sú proti prijatiu žiadateľov o azyl, by naopak museli zaplatiť tým štátom, ktoré migrantov nakoniec príjmu.
Európska únia by sa zároveň usilovala o urýchlenie procesu vybavovania žiadostí o azyl, aby migrantov, ktorých považuje za neprijateľných, vrátila do krajiny pôvodu alebo tranzitu. EÚ takisto chce predĺžiť maximálny čas zadržania migrantov v pohraničných centrách, ktorý je v súčasnosti limitovaný na 12 týždňov.
Nemecko si podľa ministerky vnútra Nancy Faeserovej vybojovalo svoje ústupky a dohodu nakoniec mohlo podporiť. Iba Poľsko a Maďarsko podľa nej vyjadrili nesúhlas voči kompromisnému návrhu dosiahnutému v Bruseli, a teda Faeserová považuje túto "politickú dohodu za platnú".
Šéf španielskeho rezortu vnútra Fernando Grande-Marlaska zdôraznil, že väčšina členských štátov súhlasila s dosiahnutým kompromisom, teraz je však podľa neho potrebné doladiť detaily. Prisľúbil, že dohodu schvália "v najbližších dňoch". "Už sme takmer v cieli," dodal.
Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani povedal, že Rím potrebuje viac času na preštudovanie dokumentu dosiahnutého v Bruseli.
Masové príchody migrantov z Afriky na grécke ostrovy či taliansku Lampedusu podnietili európske štáty prehodnotiť súčasné migračné pravidlá.
Cieľom upravenej migračnej politiky je okrem iného aj to, aby členské štáty postupovali spoločne v prípade, že budú čeliť náhlemu veľkému prílevu žiadateľov o azyl, ako sa to stalo v rokoch 2015-16, keď prišli státisíce migrantov – väčšinou Sýrčanov –utekajúcich pred vojnou v ich krajine.
Agentúra AFP píše, že dohoda potrebuje na prijate kvalifikovanú väčšinu krajín, ktoré budú hlasovať v jej prospech. Štáty, ktoré sú proti klauzule týkajúcej sa prijatia migrantov alebo platenia za nich, sú štyri – Poľsko, Maďarsko, Rakúsko a ČR –, a teda pravdepodobne nebudú mať dostatočnú podporu na jej zamietnutie.
