Grécko podľa EK od vlaňajška zlepšilo svoj azylový systém a príjem utečencov, musí však dosiahnuť výraznejší pokrok, aby spĺňalo štandard EÚ.
Autor TASR
Brusel 15. júna (TASR) - Úspech dohody o zastavení migrantov, ktorú uzavrela Európska únia s Tureckom, závisí od "politického odhodlania" všetkých zúčastnených, konštatovala dnes vo svojej pravidelnej hodnotiacej správe Európska komisia. Doterajší pokrok v uplatňovaní dohody označila podľa agentúry DPA za "krehký".
EÚ a Turecko uzavreli dohodu v marci po tom, ako vlani dorazilo na európske brehy vyše milióna migrantov a žiadateľov o azyl. Mnohí z nich preplávali na člnoch práve z Turecka do blízkeho Grécka. Turecko súhlasilo, že týchto ľudí prijme späť výmenou za humanitárnu pomoc a ďalšie opatrenia.
Po uzavretí dohody klesol počet migrantov prichádzajúcich z Turecka do Grécka z denného priemeru 1740 ľudí na len 47 ľudí od mája, uviedla EK.
Avšak budúcnosť dohody závisí od schopnosti EÚ udeliť občanom Turecka bezvízový styk. To je kľúčová podmienka Turecka, Ankara však odmietla zásadnú požiadavku EÚ týkajúcu sa zúženia definície terorizmu. Pôvodne sa plánovalo zrušiť Turecku vízovú povinnosť od júla, ale to sa už nestihne.
V súlade s dohodou vrátili z Grécka do Turecka 462 migrantov, z toho 31 Sýrčanov, uviedla EK. Členské krajiny EÚ prijali od Turecka od 4. apríla 2016 v rámci recipročnej výmeny 511 Sýrčanov. V čase poslednej hodnotiacej správy EK boli prijímajúcimi krajinami Fínsko, Nemecko, Litva, Holandsko a Švédsko, teraz pribudli Taliansko, Luxembursko a Portugalsko. Z informácií od členských krajín vyplýva, že do 10. júna bolo na základe systému presídľovania z júla 2015 prepravených do 19 členských krajín spolu 7272 osôb, najmä z Turecka, Libanonu a Jordánska.
Súčasne však Grécko udelilo azyl množstvu utečencov - iba na ostrove Lesbos, ktorý je kľúčovým miestom príjazdu migrantov z Turecka, ich dostalo azyl asi 800. Pritom by mohlo na základe dohody medzi EÚ a Tureckom žiadosti o azyl zamietať, pretože títo ľudia požiadať o ochranu už v Turecku.
Mnohé azylové súdy v Grécku však nepovažujú Turecko za bezpečnú tretiu krajinu, do ktorej je možné utečencov vracať, napísal dnes grécky denník Kathimerini.
Grécko podľa EK od vlaňajška zlepšilo svoj azylový systém a príjem utečencov, musí však dosiahnuť výraznejší pokrok, aby spĺňalo štandard EÚ. Musí otvoriť viac prijímacích zariadení pre utečencov, zlepšiť azylové postupy, poskytovať bezplatnú právnu pomoc a podporovať najzraniteľnejších migrantov, ako sú deti bez sprievodu dospelej osoby.
Od Grécka však podľa komisára EÚ pre migráciu Dimitrisa Avramopulosa nemožno očakávať, že bude mať plne funkčný azylový systém bez toho, aby mu bola poskytnutá pomoc pri riešení osudu vyše 50.000 migrantov, ktorí v krajine uviazli.
Členské krajiny EÚ by mali od krajín v prvej línii, teda od Grécka a taktiež od Talianska, preberať žiadateľov o azyl - robia to však veľmi pomaly, povedal komisár. Do 14. júna prevzali z oboch krajín spolu 2280 ľudí, pričom EK plánovala, že ich prevezmú každý mesiac 6000, dodala vo svojej dnešnej hodnotiacej správe EK.
EÚ a Turecko uzavreli dohodu v marci po tom, ako vlani dorazilo na európske brehy vyše milióna migrantov a žiadateľov o azyl. Mnohí z nich preplávali na člnoch práve z Turecka do blízkeho Grécka. Turecko súhlasilo, že týchto ľudí prijme späť výmenou za humanitárnu pomoc a ďalšie opatrenia.
Po uzavretí dohody klesol počet migrantov prichádzajúcich z Turecka do Grécka z denného priemeru 1740 ľudí na len 47 ľudí od mája, uviedla EK.
Avšak budúcnosť dohody závisí od schopnosti EÚ udeliť občanom Turecka bezvízový styk. To je kľúčová podmienka Turecka, Ankara však odmietla zásadnú požiadavku EÚ týkajúcu sa zúženia definície terorizmu. Pôvodne sa plánovalo zrušiť Turecku vízovú povinnosť od júla, ale to sa už nestihne.
V súlade s dohodou vrátili z Grécka do Turecka 462 migrantov, z toho 31 Sýrčanov, uviedla EK. Členské krajiny EÚ prijali od Turecka od 4. apríla 2016 v rámci recipročnej výmeny 511 Sýrčanov. V čase poslednej hodnotiacej správy EK boli prijímajúcimi krajinami Fínsko, Nemecko, Litva, Holandsko a Švédsko, teraz pribudli Taliansko, Luxembursko a Portugalsko. Z informácií od členských krajín vyplýva, že do 10. júna bolo na základe systému presídľovania z júla 2015 prepravených do 19 členských krajín spolu 7272 osôb, najmä z Turecka, Libanonu a Jordánska.
Súčasne však Grécko udelilo azyl množstvu utečencov - iba na ostrove Lesbos, ktorý je kľúčovým miestom príjazdu migrantov z Turecka, ich dostalo azyl asi 800. Pritom by mohlo na základe dohody medzi EÚ a Tureckom žiadosti o azyl zamietať, pretože títo ľudia požiadať o ochranu už v Turecku.
Mnohé azylové súdy v Grécku však nepovažujú Turecko za bezpečnú tretiu krajinu, do ktorej je možné utečencov vracať, napísal dnes grécky denník Kathimerini.
Grécko podľa EK od vlaňajška zlepšilo svoj azylový systém a príjem utečencov, musí však dosiahnuť výraznejší pokrok, aby spĺňalo štandard EÚ. Musí otvoriť viac prijímacích zariadení pre utečencov, zlepšiť azylové postupy, poskytovať bezplatnú právnu pomoc a podporovať najzraniteľnejších migrantov, ako sú deti bez sprievodu dospelej osoby.
Od Grécka však podľa komisára EÚ pre migráciu Dimitrisa Avramopulosa nemožno očakávať, že bude mať plne funkčný azylový systém bez toho, aby mu bola poskytnutá pomoc pri riešení osudu vyše 50.000 migrantov, ktorí v krajine uviazli.
Členské krajiny EÚ by mali od krajín v prvej línii, teda od Grécka a taktiež od Talianska, preberať žiadateľov o azyl - robia to však veľmi pomaly, povedal komisár. Do 14. júna prevzali z oboch krajín spolu 2280 ľudí, pričom EK plánovala, že ich prevezmú každý mesiac 6000, dodala vo svojej dnešnej hodnotiacej správe EK.