Eurokomisár pre rozširovanie Únie Johannes Hahn hovoril o zásadne veľmi sľubnom vývoji v týchto krajinách.
Autor TASR
,aktualizované Štrasburg 17. apríla (TASR) - Európska komisia odporučila začať prístupové rokovania s balkánskymi štátmi - Albánskom a Macedónskom. Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová to v utorok zdôvodnila najnovšími reformami v oboch spomínaných štátoch. Eurokomisár pre rozširovanie Únie Johannes Hahn hovoril o zásadne veľmi sľubnom vývoji v týchto krajinách.
Definitívne rozhodnutie o otvorení prístupových rokovaní je na členských štátoch Európskej únie, informovala tlačová agentúra DPA.
Prístupové rokovania s inými krajinami regiónu - Srbskom a Čiernou Horou - sú už v plnom prúde. Bosna a Hercegovina a Kosovo sú považované za potenciálnych kandidátov na prístupové rokovania.
Z postjuhoslovanských republík sú už Slovinsko i Chorvátsko plnoprávnymi členmi Európskej únie.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR víta zverejnenie správ Európskej komisie (EK) týkajúcich sa politiky rozširovania. Rovnako pozitívne vníma odporúčania otvoriť prístupové rokovania s Macedónskom a Albánskom o členstve v EÚ. Uvádza sa to vo vyhlásení MZVaEZ SR, ktoré TASR poskytol tlačový odbor rezortu.
"Prístupové rokovania vnímame ako súčasť procesu modernizácie a reforiem týchto krajín a veríme v prijatie skorého rozhodnutia Európskej rady o ich otvorení. Správy potvrdzujú, že Čierna Hora pokročila najďalej v prístupových rokovaniach a má najväčší potenciál pre úspešné napredovanie," uviedlo MZvaEZ s tým, že Srbsko tiež dosiahlo v prístupovom procese pokrok vo viacerých oblastiach.
Rezort tvrdí, že od Srbska okrem reformného procesu očakáva i zintenzívnenie úsilia v rámci dialógu o normalizácii vzájomných vzťahov s Prištinou, vrátane skorej implementácie už dosiahnutých dohôd. "Rovnako zintenzívnenie úsilia v rámci dialógu a skorú implementáciu dosiahnutých dohôd očakávame aj od Prištiny. Veríme, že politickí lídri Kosova budú väčšiu pozornosť venovať vnútornému reformnému procesu, ktorý je nevyhnutný pre napĺňanie jeho európskej perspektívy," tvrdí ministerstvo.
Vo vzťahu k Bosne a Hercegovine bude dôležité posúdenie odpovedí orgánov krajiny v dotazníku EK. Napriek dosiahnutému pokroku Turecka v niektorých oblastiach a pri riešení migrácie existujú výhrady k plneniu kodanských politických kritérií.
MZVaEZ verí, že zverejnené hodnotenia EK pomôžu ďalej stimulovať reformné úsilie krajín, ktoré sa chcú stať plnohodnotnými členmi EÚ. "SR zoberie predmetné správy do úvahy pri plánovaní svojich aktivít v duchu doterajšej podpory reformných a integračných procesov. To sa týka tiež diskusií medzi členskými štátmi na úrovni EÚ a formovania spoločného postoja," uviedol rezort. Kľúčové bude v tomto smere zasadnutie júnovej Európskej rady.
Definitívne rozhodnutie o otvorení prístupových rokovaní je na členských štátoch Európskej únie, informovala tlačová agentúra DPA.
Prístupové rokovania s inými krajinami regiónu - Srbskom a Čiernou Horou - sú už v plnom prúde. Bosna a Hercegovina a Kosovo sú považované za potenciálnych kandidátov na prístupové rokovania.
Z postjuhoslovanských republík sú už Slovinsko i Chorvátsko plnoprávnymi členmi Európskej únie.
Slovensko to víta
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR víta zverejnenie správ Európskej komisie (EK) týkajúcich sa politiky rozširovania. Rovnako pozitívne vníma odporúčania otvoriť prístupové rokovania s Macedónskom a Albánskom o členstve v EÚ. Uvádza sa to vo vyhlásení MZVaEZ SR, ktoré TASR poskytol tlačový odbor rezortu.
"Prístupové rokovania vnímame ako súčasť procesu modernizácie a reforiem týchto krajín a veríme v prijatie skorého rozhodnutia Európskej rady o ich otvorení. Správy potvrdzujú, že Čierna Hora pokročila najďalej v prístupových rokovaniach a má najväčší potenciál pre úspešné napredovanie," uviedlo MZvaEZ s tým, že Srbsko tiež dosiahlo v prístupovom procese pokrok vo viacerých oblastiach.
Rezort tvrdí, že od Srbska okrem reformného procesu očakáva i zintenzívnenie úsilia v rámci dialógu o normalizácii vzájomných vzťahov s Prištinou, vrátane skorej implementácie už dosiahnutých dohôd. "Rovnako zintenzívnenie úsilia v rámci dialógu a skorú implementáciu dosiahnutých dohôd očakávame aj od Prištiny. Veríme, že politickí lídri Kosova budú väčšiu pozornosť venovať vnútornému reformnému procesu, ktorý je nevyhnutný pre napĺňanie jeho európskej perspektívy," tvrdí ministerstvo.
Vo vzťahu k Bosne a Hercegovine bude dôležité posúdenie odpovedí orgánov krajiny v dotazníku EK. Napriek dosiahnutému pokroku Turecka v niektorých oblastiach a pri riešení migrácie existujú výhrady k plneniu kodanských politických kritérií.
MZVaEZ verí, že zverejnené hodnotenia EK pomôžu ďalej stimulovať reformné úsilie krajín, ktoré sa chcú stať plnohodnotnými členmi EÚ. "SR zoberie predmetné správy do úvahy pri plánovaní svojich aktivít v duchu doterajšej podpory reformných a integračných procesov. To sa týka tiež diskusií medzi členskými štátmi na úrovni EÚ a formovania spoločného postoja," uviedol rezort. Kľúčové bude v tomto smere zasadnutie júnovej Európskej rady.