Brusel 5. apríla (TASR) - Európska komisia (EK) v piatok zverejnila druhé preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ ako súčasť iniciatívy začatej v roku 2016, ktorej cieľom je zlepšovanie európskej environmentálnej politiky a spoločne dohodnutých pravidiel vo všetkých členských štátoch EÚ.

Ide o iniciatívu, ktorá má zlepšiť uplatňovanie politík a pravidiel EÚ týkajúcich sa obehového hospodárstva, ochrany prírody a biodiverzity, kvality ovzdušia, kvality vody a vodného hospodárstva.

Komisia pripomenula, že vykonávanie environmentálnych politík a práva EÚ je potrebné pre zdravé životné prostredie a otvára nové príležitosti pre udržateľný hospodársky rast, inováciu a tvorbu pracovných miest. Úplné vykonávanie environmentálnych právnych predpisov by mohlo ekonomike EÚ každý rok ušetriť na zdravotných nákladoch a priamych nákladoch na životné prostredie okolo 55 miliárd eur.

Eurokomisár EÚ pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybárstvo Karmenu Vella v tejto súvislosti zdôraznil, že prioritou EK je zabezpečiť, aby ovzdušie, voda a nakladanie s odpadmi spĺňali najprísnejšie kritériá a darilo sa chrániť európsky prírodný kapitál.

Preskúmanie načrtlo situáciu v oblasti environmentálnych politík a vykonávania pravidiel v každom členskom štáte EÚ a naznačilo aj príčiny nedostatkov v ich vykonávaní. Z preskúmania vyplýva, že 18 členských štátov pokračuje v boji s vysokou úrovňou emisií oxidov dusíka (NOx) a pätnásť krajín musí ešte viac znížiť emisie tuhých častíc (PM2.5 a PM10).

Komisia v prípade Slovenska upozornila na nedostatočné monitorovanie kvality ovzdušia, a že je nevyhnutné znížiť emisie zo spaľovania pevných palív v domácnostiach a z poľnohospodárstva, dopravy a priemyslu.

Celkový politický rámec EÚ pre obehové hospodárstvo bol síce posilnený, avšak predchádzanie vzniku odpadov aj naďalej predstavuje dôležitú výzvu pre všetkých členov Únie. Pokiaľ ide o nakladanie s odpadom, deväť krajín je na najlepšej ceste dosiahnuť ciele v oblasti recyklácie komunálneho odpadu, päť krajín ich už dosiahlo, ale štrnástim krajinám hrozí, že cieľ na rok 2020 nesplnia.

Na Slovensku bola v roku 2016 miera obehového (druhotného) využívania materiálov iba na úrovni 4,9 %, čo je menej než priemer EÚ (11,7 %). Podľa správy EK slabá výkonnosť v oblasti odpadového hospodárstva s nízkou mierou recyklácie (30 %) a silnou závislosťou od skládkovania (60 %) je hrozbou, že SR do roku 2020 nesplní cieľ 50 percent recyklácie komunálneho odpadu.

Pokiaľ ide o vodu, pre úplné splnenie cieľov smerníc o vode je potrebné urobiť ešte mnoho, predovšetkým zabezpečiť dobrý stav vodných útvarov do roku 2027. Komunálne odpadové vody sa v dvoch tretinách členských štátov ešte stále riadne nečistia.

Komisia v tejto oblasti SR vyčíta nedostatočný súlad so smernicou o nakladaní s komunálnymi odpadovými vodami.

Pokiaľ ide o zmenu klímy, členské štáty urobili veľký pokrok vo vykonávaní právnych predpisov EÚ a pravdepodobne sa podarí dosiahnuť ciele stanovené na rok 2020. V každom členskom štáte a na úrovni EÚ sa však musí úsilie zintenzívniť, aby bolo v súlade s našimi medzinárodnými záväzkami v rámci Parížskej dohody, a aby sa zabránilo najhorším dôsledkom zmeny klímy. V správe EK sa spresňuje, že Slovensko realizuje niektoré sektorové opatrenia (hospodárenie s vodami, poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo), doteraz však neprijalo nijaký konkrétny národný adaptačný plán v oblasti boja proti zmenám klímy.

Pokiaľ ide o ochranu prírody a biodiverzity, sústava Natura 2000 sa naďalej rozrastá na súši aj na mori. EÚ už prekročila cieľ stanovený v Dohovore o biologickej diverzite, ktorým je do roku 2020 vymedziť 10 percent svojich pobrežných a morských oblastí ako chránené morské oblasti. Väčšina členských štátov však musí urýchliť svoje úsilie o dokončenie a riadenie sústavy Natura 2000.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)