Brusel 20. januára (TASR) - Európska komisia (EK) v pondelok privítala stretnutie cyperského prezidenta Nikosa Christodulidisa a vodcu cyperských Turkov Ersina Tatara o otvorení nových hraničných priechodov na ostrove. TASR informuje podľa agentúry CNA.

Hovorca EK pre súdržnosť a reformy Maciej Berestecki uviedol, že otváranie hraničných priechodov pomáha budovať vzájomnú dôveru. Podľa jeho slov je Európska únia naďalej pripravená zohrávať aktívnu úlohu pri podpore urovnania sporu na etnicky rozdelenom ostrove.

"Vítame stretnutie oboch cyperských lídrov, ktoré hostí zástupca Organizácie Spojených národov (OSN) na Cypre. Diskutujú o otvorení nových hraničných priechodov. Tie umožňujú cyperským Grékom a Turkom stretávať sa a obchodovať. Preto budujú dôveru a pomáhajú dláždiť cestu k zjednoteniu Cypru," poznamenal.

OSN sa snaží obnoviť prerušené rokovania medzi gréckou a tureckou stranou, ktorých konflikt ostrov rozdeľuje už päť desaťročí.

Na 180 kilometrov dlhej línii prímeria je v súčasnosti deväť priechodov. Grécku a tureckú časť rozdeľuje od roku 1974. Denne ich využívajú tisíce ľudí a pravidelne sa na nich tvoria dlhé rady a dopravné zápchy. Obe strany preto rokujú o otvorení ďalších.

Cyprus ako bývalá britská kolónia získal nezávislosť v roku 1960. V júli 1974 sa grécki nacionalisti na Cypre s podporou vojenskej junty v Grécku pokúsili o štátny prevrat, na ktorý Turecko reagovalo inváziou svojej armády na severe ostrova. V roku 1983 vznikol samostatný štát cyperských Turkov na severe, ktorý však uznala iba Ankara.

Južná časť ostrova sa v roku 2004 aj bez vyriešenia tohto sporu stala členskou krajinou EÚ. Sever ostal v izolácii a v nevýhodnom ekonomickom postavení.

Obe znepriatelené komunity oddeľuje od roku 1974 tzv. Línia prímeria, nárazníková zóna kontrolovaná mierovými silami OSN - UNFICYP. Bola nepriechodná až do apríla 2003, keď turecko-cyperské orgány otvorili prvý priechod a desaťtisíce Cyperčanov sa mohlo dostať do oblastí, ktoré im boli desaťročia neprístupné.

Následný pokus o zjednotenie v rámci mierového plánu generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana v referende z roku 2004 schválil sever 65 percentami, grécky juh mu však 76 percentami povedal nie.