Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 29. december 2024Meniny má Milada
< sekcia Zahraničie

EK vydala správu o pripravenosti krajín bez eura na vstup do eurozóny

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Dôležitým prípravným krokom na tejto ceste je vstup do mechanizmu ERM II, na čo sa teraz chystá Chorvátsko a Bulharsko.

Brusel 10. júna (TASR) - Európska komisia (EK) zverejnila v stredu konvergenčnú správu za rok 2020, v ktorej hodnotí, aký pokrok dosiahli členské štáty mimo eurozóny v prípravách na prijatie eura.

Správa EK sa týka siedmich členských štátov mimo eurozóny, ktoré majú právnu povinnosť prijať euro, sú to Bulharsko, Česká republika, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko.

Konvergenčné správy musia byť vydávané každé dva roky bez ohľadu na to, či sa v uvedených krajinách uskutočňujú rokovania o vstupe do eurozóny.

Výkonný podpredseda EK pre ekonomiku v prospech ľudí Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti vyhlásil, že konvergenčná správa naznačuje, že niektoré krajiny dosiahli povzbudzujúci pokrok. Zároveň však upozornil, že než budú môcť vstúpiť do eurozóny, čaká ich ešte splnenie ďalších úloh, a dodal, že Európska komisia je pripravená tieto štáty podporiť.

Dôležitým prípravným krokom na tejto ceste je vstup do mechanizmu ERM II, na čo sa teraz chystá Chorvátsko a Bulharsko.

Eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni pripomenul, že EK sa v minulých mesiacoch sústredila na zmenšenie hospodárskych rozdielov v rámci eurozóny aj na širšom jednotnom trhu EÚ, ktoré boli spôsobené pandémiou nového koronavírusu. Vysvetlil, že hodnotiaci postup konvergencie smerom k členstvu v eurozóne je dôkladný proces, pretože rozšírená eurozóna musí byť zároveň aj silnejšou eurozónou.

"Je dôležité, aby tieto krajiny pracovali na zabezpečení reálnej konvergencie smerom k vyššej produktivite a prosperite - okrem iného aj prostredníctvom reforiem orientovaných na budúcnosť a investície, ktoré máme v úmysle podporiť pomocou nástroja EÚ budúcej generácie," opísal situáciu Gentiloni.

Vstup do eurozóny predstavuje otvorený proces založený na jasných pravidlách. Medzi konvergenčné kritériá patria stabilita cien, zdravé verejné financie, stabilita výmenného kurzu a konvergencia dlhodobých úrokových sadzieb. Posudzovaný je aj súlad vnútroštátneho právneho poriadku s pravidlami hospodárskej a menovej únie.

Z najnovšej správy vyplývajú tieto závery: Chorvátsko a Švédsko spĺňajú kritérium cenovej stability. Česká republika, Bulharsko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko a Švédsko spĺňajú kritérium týkajúce sa verejných financií. Česká republika, Bulharsko, Chorvátsko, Maďarsko a Švédsko spĺňajú kritérium dlhodobých úrokových sadzieb. Kritérium výmenného kurzu nespĺňa žiaden zo sledovaných štátov, lebo žiaden z nich nie je členom európskeho mechanizmu výmenných kurzov (ERM II), čo je pred vstupom do eurozóny podmienkou počas najmenej dvoch rokov.

Chorvátsko a Švédsko spĺňajú všetky kritériá hospodárskej konvergencie, z uvedených dôvodov však nespĺňajú kritérium výmenného kurzu.

V správe EK sa tiež konštatuje, že s výnimkou Chorvátska legislatíva nie je plne kompatibilná s pravidlami hospodárskej a menovej únie v žiadnom z týchto členských štátov.

Komisia zanalyzovala aj ďalšie faktory, ktoré sa na účely posúdenia udržateľnosti konvergencie majú zohľadniť, a zistila, že členské štáty mimo eurozóny sú z ekonomického i finančného hľadiska v EÚ dobre integrované.

Súbežne s konvergenčnou správou EK vychádza aj konvergenčná správa Európskej centrálnej banky (ECB). Konvergenčné správy sú vydávané každé dva roky alebo na osobitnú žiadosť členského štátu o posúdenie jeho pripravenosti na vstup do eurozóny, ako to bolo v prípade Lotyšska v roku 2013.

Právny záväzok pristúpiť k eurozóne majú všetky členské štáty EÚ okrem Dánska, ktoré si v Maastrichtskej zmluve dohodlo výnimku.