Stalo sa tak po tom, čo platforma WikiLeaks zverejnenia dokumenty z prostredia americkej prezidentskej kandidátky Hillary Clintonovej.
Autor TASR
Londýn 19. októbra (TASR) - Ekvádorská vláda dnes priznala, že prerušila zakladateľovi platformy WikiLeaks Julianovi Assangeovi prístup na internet na svojej ambasáde v Londýne, kde sa tento Austrálčan už vyše štyri roky ukrýva. Stalo sa tak po tom, čo platforma WikiLeaks zverejnenia dokumenty z prostredia americkej prezidentskej kandidátky Hillary Clintonovej.
Ekvádorské ministerstvo zahraničných vecí podľa agentúry AP uviedlo, že vláda nechce zasahovať do volieb v iných krajinách a že jej rozhodnutie nepodliehalo žiadnemu tlaku zo zahraničia.
Toto oznámenie tak potvrdilo pondelňajšie tvrdenie platformy WikiLeaks, že Ekvádor prerušil Assangeovi pripojenie na internet "v sobotu o 17.00 h GMT (19.00 h SELČ), krátko po zverejnení prejavov pani Clintonovej v Goldman Sachs".
Platforma v utorok k tomu dodala, že americký minister zahraničných vecí John Kerry osobne intervenoval a žiadal Ekvádor, aby zamedzil Assangeovi publikovanie dokumentov o Clintonovej. Rezort americkej diplomacie však toto tvrdenie poprel.
Platforma WikiLeaks práve zverejňuje e-maily, ktoré získali hackeri z prostredia Demokratického národného výboru (DNC), riadiaceho orgánu americkej Demokratickej strany. Medzi nimi sú aj tri prejavy, ktoré prezidentská kandidátka demokratov a exministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová predniesla na pôde investičnej banky Goldman Sachs.
Maily majú pochádzať z osobného účtu Johna Podestu, bývalého poradcu Bieleho domu, ktorý teraz šéfuje prezidentskej kampani Clintonovej.
Demokrati platformu obvinili, že za únikom sú hackeri ruských tajných služieb a zverejnením mailov pomáha republikánskemu prezidentskému kandidátovi Donaldovi Trumpovi.
Assange túto kritiku odmietol a v rozhovore pre nemecký spravodajský týždenník Der Spiegel to začiatkom októbra označil za súčasť "dezinformačnej kampane" mocných protivníkov, ktorí budú vždy tvrdiť, že WikiLeaks "pracuje pre nepriateľa".
Assange sa od roku 2012 ukrýva na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne, aby sa vyhol vydaniu do Švédska. Tamojšie úrady ho stíhajú vo veci znásilnenia, ktorého sa mal v tejto škandinávskej krajine dopustiť v roku 2010. On sám všetky obvinenia popiera a tvrdí, že ide len o zámienku, na základe ktorej by mohol byť neskôr vydaný do USA, kde mu hrozí stíhanie kvôli zverejneniu tajných amerických dokumentov stránkou WikiLeaks.
Ekvádorské ministerstvo zahraničných vecí podľa agentúry AP uviedlo, že vláda nechce zasahovať do volieb v iných krajinách a že jej rozhodnutie nepodliehalo žiadnemu tlaku zo zahraničia.
Toto oznámenie tak potvrdilo pondelňajšie tvrdenie platformy WikiLeaks, že Ekvádor prerušil Assangeovi pripojenie na internet "v sobotu o 17.00 h GMT (19.00 h SELČ), krátko po zverejnení prejavov pani Clintonovej v Goldman Sachs".
Platforma v utorok k tomu dodala, že americký minister zahraničných vecí John Kerry osobne intervenoval a žiadal Ekvádor, aby zamedzil Assangeovi publikovanie dokumentov o Clintonovej. Rezort americkej diplomacie však toto tvrdenie poprel.
Platforma WikiLeaks práve zverejňuje e-maily, ktoré získali hackeri z prostredia Demokratického národného výboru (DNC), riadiaceho orgánu americkej Demokratickej strany. Medzi nimi sú aj tri prejavy, ktoré prezidentská kandidátka demokratov a exministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová predniesla na pôde investičnej banky Goldman Sachs.
Maily majú pochádzať z osobného účtu Johna Podestu, bývalého poradcu Bieleho domu, ktorý teraz šéfuje prezidentskej kampani Clintonovej.
Demokrati platformu obvinili, že za únikom sú hackeri ruských tajných služieb a zverejnením mailov pomáha republikánskemu prezidentskému kandidátovi Donaldovi Trumpovi.
Assange túto kritiku odmietol a v rozhovore pre nemecký spravodajský týždenník Der Spiegel to začiatkom októbra označil za súčasť "dezinformačnej kampane" mocných protivníkov, ktorí budú vždy tvrdiť, že WikiLeaks "pracuje pre nepriateľa".
Assange sa od roku 2012 ukrýva na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne, aby sa vyhol vydaniu do Švédska. Tamojšie úrady ho stíhajú vo veci znásilnenia, ktorého sa mal v tejto škandinávskej krajine dopustiť v roku 2010. On sám všetky obvinenia popiera a tvrdí, že ide len o zámienku, na základe ktorej by mohol byť neskôr vydaný do USA, kde mu hrozí stíhanie kvôli zverejneniu tajných amerických dokumentov stránkou WikiLeaks.