Washington 2. júna (TASR) - Americká vláda dnes predstavila plán na zníženie emisií oxidu uhličitého - produkovaného elektrárňami - o 30 percent do roku 2030.

Ide o kľúčový prvok úsilia amerického prezidenta Baracka Obamu na zníženie znečisťovania, súvisiaceho s globálnym otepľovaním, uviedla tlačová agentúra AP.

Očakáva sa, že nové pravidlá - ktorý nadobudnú definitívnu podobu na budúci rok - budú impulzom pre jedny z najvýznamnejších krokov v otázke globálneho otepľovania v dejinách Spojených štátov.

Obamova administratíva dúfa, že tento počin USA privedie ďalšie krajiny k tomu, aby konali, keď sa na budúci rok bude pokračovať v rokovaniach o novej medzinárodnej zmluve.

Elektrárne sú najväčší znečisťovateľ

Elektrárne sú v USA najväčším zdrojom skleníkových plynov. Tvoria tretinu z každoročne vytváraného množstva emisií v krajine, ktorá sa na globálnom otepľovaní podieľa ako druhý najväčší zdroj emisií na svete.

Pravidlá však so sebou prinášajú značné politické a právne riziká. Pomôže to ďalšiemu zníženiu úlohy uhlia pri výrobe elektriny v USA, ktoré sa už teraz podieľa na výrobe elektriny 40 percentami - nahrádza ho zemný plyn a obnoviteľné zdroje, ako sú veterná a slnečná energia.

Republikáni určite nekompromisne napadnú nové pravidlá, ktoré americká Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) pripravila na Obamovo nariadenie. Vyvolá to nervozitu medzi demokratickými zákonodarcami, ktorí sa v tohtoročných novembrových voľbách do Kongresu budú usilovať o opätovné zvolenie.

Obama už minulý rok oznámil, že dá vláde vypracovať príslušné pravidlá na zníženie emisií - na čo nepotrebuje súhlas Kongresu, uviedla agentúra DPA. No aj tak sa očakáva, že tento krok vlády napadnú odporcovia politicky i z právneho hľadiska.

EÚ privítala plán USA na 30-percentné zniženie emisií CO2 do roku 2030

Foto: TASR/Martin Baumann

Európska únia privítala dnes uvedený plán americkej Agentúry na ochranu životného prostredia (EPA), že USA do roku 2030 znížia emisie oxidu uhličitého z elektrární o 30 percent v porovnaní so stavom z roku 2005.

Eurokomisárka pre klimatické otázky Connie Hedegaardová americkú iniciatívu označila ako rozhodný krok vpred.

"Navrhované opatrenie je najsilnejšou akciou vôbec zo strany americkej vlády v boji proti klimatickým zmenám. Je to dobrá správa a tiež ukazuje, že Spojené štáty zmeny klímy vnímajú vážne," uviedla Hedegaardová.

Komisárka dodala, že ak Američania budú postupovať podľa tohto plánu, USA splnia svoj stanovený cieľ emisií do roku 2020. Tento krok podľa nej vysiela pozitívny signál pred budúcoročnou konferenciou o klimatických zmenách v Paríži, aby sa dovtedy dokončili prípravy novej globálnej dohody o klíme. Komisárka však zdôraznila, že pre dosiahnutie úspechu v Paríži musia všetky krajiny, vrátane Spojených štátov, urobiť oveľa viac ako im to stanovuje dohodnuté znižovanie emisií CO2. Aj napriek tomu, dnešná správa z USA je bezpochyby dobrou správou pre celosvetový boj proti klimatickým zmenám.

Kanada vyzvala USA na spoluprácu pri znižovaní emisií v odvetví ropy a plynu

Kanadská vláda v reakcii na plán Washingtonu o znížení emisií elektrární dnes uviedla, že už prijala podobné opatrenie a vyzvala americkú vládu na spoluprácu pri znižovaní emisií v ropnom a plynárenskom odvetví.

Kanadská ministerka životného prostredia Leona Aglukkaqová vo vyhlásení uviedla, že by - vzhľadom na svoje výsledky - radi spolupracovali so Spojenými štátmi pri znižovaní emisií skleníkových plynov v ropnom a plynárenskom sektore.

"Integrácia našich ekonomík predpokladá, že naše krajiny by mali postupovať spoločne, nie zvlášť," konštatuje vyhlásenie kanadského rezortu životného prostredia.

Mnohí politickí aktéri sa domnievali, že ak sa bude konať v otázke ropy a plynu, pre amerického prezidenta Baracka Obamu by bolo jednoduchšie schváliť navrhovaný ropovod Keystone XL (fázu štyri) z Kanady do Spojených štátov.