Od šokujúceho oznámenia prezidenta Miguela Diáz-Canela 11. septembra, že krajina čelí nedostatku paliva, sa na ostrove slobody rozšírila neistota a určitý stupeň paniky.
Autor TASR
Havana 21. septembra (TASR) - Ernesto Mirabal sa vzdal nočného spánku, aby získal niekoľko litrov benzínu na čerpacej stanici v Havane, kde sa päťhodinové rady stali štandardom. Komunistický ostrov totiž zápasí s nedostatkom paliva.
Od šokujúceho oznámenia prezidenta Miguela Diáz-Canela 11. septembra, že krajina čelí nedostatku paliva, sa na ostrove slobody rozšírila neistota a určitý stupeň paniky.
Taxikár Mirabal nemá na výber, musí si odkrojiť z času na spánok a postaviť sa do radu na benzín. „Získal som trochu a ráno som mohol naliať benzín do auta,“ povedal 48-ročný Mirabal, ktorý mal objednávku od zákazníka na 7. hodinu ráno. „Mám dosť paliva na dnes a zajtra. Ale zajtra sa musím znova postaviť do radu,“ dodal.
Zábery ľudí, ktorí čakajú nekonečné hodiny na čerpacích staniciach, zaplavili minulý týždeň sociálne siete Twitter a Facebook. Aj na WhatsAppe sa najčastejšie rieši otázka dňa: „Kde môžem získať palivo?“
Vo verejných firmách a úradoch bol skrátený pracovný čas, klimatizačné zariadenia sa zastavili a výpadky elektrickej energie trvajú aj niekoľko hodín denne. Niektoré spoločnosti poslali svojich zamestnancov domov. Na uliciach sa hromadia odpadky, čo je úder pre ministerstvo zdravotníctva, ktoré bojuje s návratom horúčky dengue.
Drastické opatrenia, ktoré boli zavedené minulý týždeň, pripomínajú mnohým temné obdobie extrémneho nedostatku v 90. rokoch minulého storočia po páde Sovietskeho zväzu, hlavného sponzora Kuby.
Niektoré kroky skutočne odzrkadľujú situáciu spred 25 rokov, napríklad obmedzenie verejnej dopravy na minimum. Najvýraznejšie je však možné vidieť dôsledky palivovej krízy na plantážach cukrovej trstiny, kde stroje nahrádza dobytok, aby sa udržal najväčší exportný artikel krajiny.
Napriek oficiálnemu zákazu si mnohí motoristi na čerpacích staniciach okrem nádrží svojich automobilov plnia aj kanistre. "Ľudia si myslia, že palivo dôjde, a tak sa každý snaží nazhromaždiť čo najviac,“ uviedol ekonóm Omar Everleny Pérez. „Sú presvedčení, že veci sa ešte skomplikujú, napriek tomu, čo hovoria úrady,“ dodal.
Vláda sa snaží upokojiť situáciu a prezident vyzval občanov, aby „mysleli ako krajina“ a v ťažkých časoch sa zomkli. Díaz-Canel tiež prisľúbil návrat k „relatívne normálnej“ situácii do októbra. Súčasne obvinil z nedostatku paliva stále agresívnejšie americké sankcie voči Kube a jej spojencovi s bohatými ložiskami ropy - Venezuele.
"Imperializmus nezničí naše životy, ani nám nevezme spánok," zdôraznil prezident vo štvrtok (19. 9.), keď kríza vstúpila do druhého týždňa. „Čelíme tejto situácii, zavádzame systematické ekonomické opatrenia, rastieme a zvíťazíme,“ vyhlásil.
Pérez však, podobne ako mnoho iných Kubáncov, takýmto rečiam neverí. „Ak je krajina paralyzovaná, kde sa vezme rast?,“ spýtal sa a poukázal na úbytok turistov z Európy. Aj výletné lode, ktoré každý týždeň privážal tisíce amerických turistov, majú od júna v rámci sankcií zákaz plavieb na Kubu.
Nedostatok paliva naznačuje aj krízu meny. Kuba, na rozdiel od Venezuely, nemá ropu, ktorú by mohla použiť ako alternatívne platidlo.
Pokiaľ ide o návrat k normálu, ktorý sľúbil Díaz-Canel, Pérez varuje: „Normálne by znamenalo návrat do obdobia slabého rastu a neistoty.“
Od šokujúceho oznámenia prezidenta Miguela Diáz-Canela 11. septembra, že krajina čelí nedostatku paliva, sa na ostrove slobody rozšírila neistota a určitý stupeň paniky.
Taxikár Mirabal nemá na výber, musí si odkrojiť z času na spánok a postaviť sa do radu na benzín. „Získal som trochu a ráno som mohol naliať benzín do auta,“ povedal 48-ročný Mirabal, ktorý mal objednávku od zákazníka na 7. hodinu ráno. „Mám dosť paliva na dnes a zajtra. Ale zajtra sa musím znova postaviť do radu,“ dodal.
Zábery ľudí, ktorí čakajú nekonečné hodiny na čerpacích staniciach, zaplavili minulý týždeň sociálne siete Twitter a Facebook. Aj na WhatsAppe sa najčastejšie rieši otázka dňa: „Kde môžem získať palivo?“
Vo verejných firmách a úradoch bol skrátený pracovný čas, klimatizačné zariadenia sa zastavili a výpadky elektrickej energie trvajú aj niekoľko hodín denne. Niektoré spoločnosti poslali svojich zamestnancov domov. Na uliciach sa hromadia odpadky, čo je úder pre ministerstvo zdravotníctva, ktoré bojuje s návratom horúčky dengue.
Drastické opatrenia, ktoré boli zavedené minulý týždeň, pripomínajú mnohým temné obdobie extrémneho nedostatku v 90. rokoch minulého storočia po páde Sovietskeho zväzu, hlavného sponzora Kuby.
Niektoré kroky skutočne odzrkadľujú situáciu spred 25 rokov, napríklad obmedzenie verejnej dopravy na minimum. Najvýraznejšie je však možné vidieť dôsledky palivovej krízy na plantážach cukrovej trstiny, kde stroje nahrádza dobytok, aby sa udržal najväčší exportný artikel krajiny.
Napriek oficiálnemu zákazu si mnohí motoristi na čerpacích staniciach okrem nádrží svojich automobilov plnia aj kanistre. "Ľudia si myslia, že palivo dôjde, a tak sa každý snaží nazhromaždiť čo najviac,“ uviedol ekonóm Omar Everleny Pérez. „Sú presvedčení, že veci sa ešte skomplikujú, napriek tomu, čo hovoria úrady,“ dodal.
Vláda sa snaží upokojiť situáciu a prezident vyzval občanov, aby „mysleli ako krajina“ a v ťažkých časoch sa zomkli. Díaz-Canel tiež prisľúbil návrat k „relatívne normálnej“ situácii do októbra. Súčasne obvinil z nedostatku paliva stále agresívnejšie americké sankcie voči Kube a jej spojencovi s bohatými ložiskami ropy - Venezuele.
"Imperializmus nezničí naše životy, ani nám nevezme spánok," zdôraznil prezident vo štvrtok (19. 9.), keď kríza vstúpila do druhého týždňa. „Čelíme tejto situácii, zavádzame systematické ekonomické opatrenia, rastieme a zvíťazíme,“ vyhlásil.
Pérez však, podobne ako mnoho iných Kubáncov, takýmto rečiam neverí. „Ak je krajina paralyzovaná, kde sa vezme rast?,“ spýtal sa a poukázal na úbytok turistov z Európy. Aj výletné lode, ktoré každý týždeň privážal tisíce amerických turistov, majú od júna v rámci sankcií zákaz plavieb na Kubu.
Nedostatok paliva naznačuje aj krízu meny. Kuba, na rozdiel od Venezuely, nemá ropu, ktorú by mohla použiť ako alternatívne platidlo.
Pokiaľ ide o návrat k normálu, ktorý sľúbil Díaz-Canel, Pérez varuje: „Normálne by znamenalo návrat do obdobia slabého rastu a neistoty.“