Oslo 17. marca (TASR) - Nórske fjordy oddávna inšpirujú umelcov a lákajú turistov. V zimnom období ich pokrýva ľad, ktorý odráža okolité zasnežené hory, obraz nedotknutej prírodnej krásy.

Ale fjordy majú aj druhú tvár. Hlboko pod hladinou sa ukrývajú nielen potopené vikinské lode či spomienky na druhú svetovú vojnu, a možno aj niekoľko obetí vrážd, ale tiež kopa odpadkov, ako sú napríklad staré autá. A to znepokojuje ochrancov životného prostredia.

Nie tak dávno sa hovorilo, že najľahší spôsob, ako sa v Nórsku zbaviť auta, je postaviť ho v zime na ľad, skonštatoval Solve Stubberud, generálny tajomník Nórskej federácie potápačov.

Hlavné mesto Oslo sa teraz rozhodlo využiť nové technológie, aby pomohli presne určiť, kde sa nachádzajú vraky áut a iné haraburdie, a potápači mohli vyčistiť morské dno.

"Budeme skúšať drony," povedal Svein Olav Lunde, šéf technického oddelenia prístavu v Oslo. Drony vyrazia na pátracie misie už túto jar.

Oslo sa rozhodlo využiť moderné technológie po náleze uhynutého delfína na pláži. Fotka skrvaveného mŕtveho delfína zamotaného do plastu na pobreží fjordu v Oslo sa šírila na sociálnej sieti a šokovala Nórov, ktorí majú tendenciu vnímať rozoklané pobrežie ako ideál nedotknutej prírody.

Snímka Nórsko prebudila. Plasty sú dnes problémom všetkých morí. V každom prípade, politici a verejnosť v tejto škandinávskej krajine prejavili viac záujmu o kampaň za čisté moria. Na ambicióznych plánoch na odstránenie priemyselného odpadu a vyčistenie kanalizácie sa pritom pracuje už roky. Postupne sa rozšírili o návrh na centrum Osla bez automobilov a zákaz využívania ropy na vykurovanie budov, ktorý má nadobudnúť účinnosť v roku 2020. Kampane ako tieto pomohli Oslu získať cenu Európske zelené mesto pre rok 2019.

Fjordy sú nezmazateľne spojené s identitou Nórov. Dlhé, úzke, hlboké a obklopené horami. Na ich brehoch žije približne tretina z piatich miliónov obyvateľov Nórska. Problémy sa začali s industrializáciou a nárastom lodnej dopravy po ropnom boome v 60. a 70. rokoch minulého storočia.

No hoci sa už v Osle pripravujú prvé drony na prieskum, centrálna vláda ide iným smerom. Nórsko je totiž jednou z mála krajín, ktoré umožňujú ukladanie odpadu z ťažobného priemyslu na dno mora. Ale státisíce ton kalu môžu zničiť veľké množstvo rýb vo fjordoch.

Nórsko odmietlo podpísať rezolúciu Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN), ktorá takéto praktiky zakázala. Ocitlo sa tak v spoločnosti krajín, ako sú Čile, Indonézia, Papua-Nová Guinea a Turecko.

Ochranári vyzývajú nórsku vládu, aby zachovala fjordy "pre budúce generácie". Kabinet však zdôraznil, že ťažobné projekty poskytujú pracovné miesta.

Drony sa tak sústredia na vyčistenie mora od vrakov áut, bicyklov či nábytku. A na ďalší a oveľa väčší problém, ktorý predstavujú staré míny z čias druhej svetovej vojny. Odhaduje sa, že vo fjorde Oslo je ich viac ako 1550. Zatiaľ bolo lokalizovaných 270 a približne 100 už bolo odstrelených. Ich výbuch môže zničiť lode, takže prioritou mesta je vyčistiť fjord od mín.