Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
EP je prvou z troch hlavných inštitúcií EÚ, ktorá zaujala stanovisko k usporiadaniu nadchádzajúcej konferencie.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 15. januára (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu v Štrasburgu prijali uznesenie, v ktorom naznačili svoju víziu pre nadchádzajúcu konferenciu o budúcnosti Európy.
Za uznesenie sa vyslovilo 494 poslancov, 147 bolo proti a 49 sa zdržalo hlasovania. K hlasovaniu došlo po tom, ako v pléne EP o prípravách konferencie hovorila podpredsedníčka Európskej komisie pre demokraciu a demografiu Dubravka Šuicová a štátna tajomníčka chorvátskeho ministerstva zahraničných vecí Nikolina Brnjacová, ktorá zastupovala predsedníctvo v Rade EÚ.
Europoslanci žiadajú, aby občania boli stredobodom nadchádzajúcich rozsiahlych diskusií o tom, ako riešiť vnútorné a vonkajšie problémy Únie, ktoré v čase prijatia Lisabonskej zmluvy nebolo možné predvídať. Do stanovovania priorít EÚ sa musia zapojiť ľudia všetkých skupín, zástupcovia občianskej spoločnosti a zainteresované strany na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.
Parlament navrhol zriadiť niekoľko tematických fór so zástupcami občanov a najmenej dve mládežnícke podujatia. Na každej z akcií by sa malo zúčastniť 200 až 300 občanov, z každého členského štátu najmenej traja. Zástupcovia občanov budú následne diskutovať o záveroch týchto stretnutí na plenárnom zasadnutí konferencie s poslancami EP, so zástupcami národných parlamentov, ministrami Rady EÚ, podpredsedami eurokomisie a zástupcami iných inštitúcií, orgánov a sociálnych partnerov EÚ.
Europoslanci vyzvali Radu EÚ (členské štáty) a Európsku komisiu, aby sa zaviazali k možnosti zmeny zmluvy o fungovaní EÚ a vo schválenom texte uznesenia požadujú aj možnosť zvážiť zavedenie trvalého mechanizmu zapájania občanov do vecí verejných na celoeurópskej úrovni.
Predseda EP David Sassoli v rámci rozpravy uviedol, že treba prehodnotiť všetky mechanizmy demokratického riadenia, ktoré vyplývajú z volieb do Európskeho parlamentu. "Malo by sa to robiť v spojení s vnútroštátnymi inštitúciami a so zapojením občanov Európy. Uvádzame novú éru reforiem," uviedol Sassoli s odkazom na konferenciu o budúcnosti Európy. "Niekoľko otázok, ktoré treba prediskutovať, sú už jasné: právo iniciatívy Európskeho parlamentu, zabezpečenie efektívneho fungovania systému špicenkandidátov, nadnárodné volebné zoznamy, reformovanie rozhodovacieho procesu v Rade EÚ a celoeurópske volebné právo. Nesmieme to však vopred určovať, musíme byť otvorení novým myšlienkam a novým nápadom od ľudí z celej Európy, aby sme zaistili, že Únia bude slúžiť záujmom všetkých," dodal šéf europarlamentu.
EP je prvou z troch hlavných inštitúcií EÚ, ktorá zaujala stanovisko k usporiadaniu nadchádzajúcej konferencie. Rokovania s eurokomisiou a Radou EÚ by sa mali uzavrieť včas, aby sa konferencia mohla začať podľa plánov, na Deň Európy 9. mája 2020. Diskusie v rámci konferencie by mali trvať dva roky, do leta 2022.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Za uznesenie sa vyslovilo 494 poslancov, 147 bolo proti a 49 sa zdržalo hlasovania. K hlasovaniu došlo po tom, ako v pléne EP o prípravách konferencie hovorila podpredsedníčka Európskej komisie pre demokraciu a demografiu Dubravka Šuicová a štátna tajomníčka chorvátskeho ministerstva zahraničných vecí Nikolina Brnjacová, ktorá zastupovala predsedníctvo v Rade EÚ.
Europoslanci žiadajú, aby občania boli stredobodom nadchádzajúcich rozsiahlych diskusií o tom, ako riešiť vnútorné a vonkajšie problémy Únie, ktoré v čase prijatia Lisabonskej zmluvy nebolo možné predvídať. Do stanovovania priorít EÚ sa musia zapojiť ľudia všetkých skupín, zástupcovia občianskej spoločnosti a zainteresované strany na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.
Parlament navrhol zriadiť niekoľko tematických fór so zástupcami občanov a najmenej dve mládežnícke podujatia. Na každej z akcií by sa malo zúčastniť 200 až 300 občanov, z každého členského štátu najmenej traja. Zástupcovia občanov budú následne diskutovať o záveroch týchto stretnutí na plenárnom zasadnutí konferencie s poslancami EP, so zástupcami národných parlamentov, ministrami Rady EÚ, podpredsedami eurokomisie a zástupcami iných inštitúcií, orgánov a sociálnych partnerov EÚ.
Europoslanci vyzvali Radu EÚ (členské štáty) a Európsku komisiu, aby sa zaviazali k možnosti zmeny zmluvy o fungovaní EÚ a vo schválenom texte uznesenia požadujú aj možnosť zvážiť zavedenie trvalého mechanizmu zapájania občanov do vecí verejných na celoeurópskej úrovni.
Predseda EP David Sassoli v rámci rozpravy uviedol, že treba prehodnotiť všetky mechanizmy demokratického riadenia, ktoré vyplývajú z volieb do Európskeho parlamentu. "Malo by sa to robiť v spojení s vnútroštátnymi inštitúciami a so zapojením občanov Európy. Uvádzame novú éru reforiem," uviedol Sassoli s odkazom na konferenciu o budúcnosti Európy. "Niekoľko otázok, ktoré treba prediskutovať, sú už jasné: právo iniciatívy Európskeho parlamentu, zabezpečenie efektívneho fungovania systému špicenkandidátov, nadnárodné volebné zoznamy, reformovanie rozhodovacieho procesu v Rade EÚ a celoeurópske volebné právo. Nesmieme to však vopred určovať, musíme byť otvorení novým myšlienkam a novým nápadom od ľudí z celej Európy, aby sme zaistili, že Únia bude slúžiť záujmom všetkých," dodal šéf europarlamentu.
EP je prvou z troch hlavných inštitúcií EÚ, ktorá zaujala stanovisko k usporiadaniu nadchádzajúcej konferencie. Rokovania s eurokomisiou a Radou EÚ by sa mali uzavrieť včas, aby sa konferencia mohla začať podľa plánov, na Deň Európy 9. mája 2020. Diskusie v rámci konferencie by mali trvať dva roky, do leta 2022.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
