Parlament pri tejto príležitosti upozornil, že na európskych cestách príde každý rok o život viac ako 25.000 ľudí a počet ťažko zranených sa odhaduje na 135.000.
Autor TASR
Štrasburg 14. novembra (TASR) - Európsky parlament (EP) v utorok prijatom nelegislatívnom uznesení presadzuje, aby sa asistenčné systémy, ako sú rozpoznávanie chodcov či cyklistov, automatické brzdenie či inteligentné prispôsobovanie rýchlosti stali súčasťou základnej výbavy všetkých nových vozidiel v Európe.
Parlament pri tejto príležitosti upozornil, že na európskych cestách príde každý rok o život viac ako 25.000 ľudí a počet ťažko zranených sa odhaduje na 135.000, pričom ľudský faktor je príčinou až 90 percent všetkých nehôd.
Asistenčné systémy riadenia, ako napríklad systém na prispôsobovanie rýchlosti vozidla, systém na udržovanie automobilu v jazdnom pruhu či automatické brzdné systémy, by mali pomôcť vodičom zvládať nebezpečné situácie a znížiť počet nehôd. Ide o systémy, ktoré sú dnes montované do drahších automobilov, avšak podľa europoslancov by mali byť súčasťou základnej výbavy všetkých nových vozidiel.
"Všetci robíme chyby, či už sme v pozícii vodiča, chodca či cyklistu. Automatické asistenčné systémy majú v takýchto prípadoch úlohu akýchsi tichých druhých pilotov, ktorí pomáhajú zabrániť nehodám," vysvetlil spravodajca uznesenia, nemecký poslanec Dieter-Lebrecht Koch v správe pre médiá.
Poslanci priznávajú, že asistenčné systémy sú spájané s luxusnejšími autami a ich objednanie znamená dodatočné náklady, v dôsledku čoho sú súčasťou iba každého štvrtého vozidla v EÚ. V snahe šetriť vodičom náklady presadzujú, aby sa povinnými stali iba na trhu dostupné systémy, ktoré sa už pri záchrane životov osvedčili, ako je rozpoznávanie chodcov či cyklistov a automatické brzdenie.
"Vďaka všeobecnému zavádzaniu budú tieto systémy lacnejšie. Cena nimi vybavených automobilov tak nebude horibilná, budú len o trochu drahšie," odkázal Koch.
Europoslanci okrem toho vyzvali Európsku komisiu, aby zvážila zavedenie celoeurópskeho nulového limitu pre prítomnosť alkoholu v krvi, ktorý by sa týkal nových a profesionálnych vodičov.
Parlament pri tejto príležitosti upozornil, že na európskych cestách príde každý rok o život viac ako 25.000 ľudí a počet ťažko zranených sa odhaduje na 135.000, pričom ľudský faktor je príčinou až 90 percent všetkých nehôd.
Asistenčné systémy riadenia, ako napríklad systém na prispôsobovanie rýchlosti vozidla, systém na udržovanie automobilu v jazdnom pruhu či automatické brzdné systémy, by mali pomôcť vodičom zvládať nebezpečné situácie a znížiť počet nehôd. Ide o systémy, ktoré sú dnes montované do drahších automobilov, avšak podľa europoslancov by mali byť súčasťou základnej výbavy všetkých nových vozidiel.
"Všetci robíme chyby, či už sme v pozícii vodiča, chodca či cyklistu. Automatické asistenčné systémy majú v takýchto prípadoch úlohu akýchsi tichých druhých pilotov, ktorí pomáhajú zabrániť nehodám," vysvetlil spravodajca uznesenia, nemecký poslanec Dieter-Lebrecht Koch v správe pre médiá.
Poslanci priznávajú, že asistenčné systémy sú spájané s luxusnejšími autami a ich objednanie znamená dodatočné náklady, v dôsledku čoho sú súčasťou iba každého štvrtého vozidla v EÚ. V snahe šetriť vodičom náklady presadzujú, aby sa povinnými stali iba na trhu dostupné systémy, ktoré sa už pri záchrane životov osvedčili, ako je rozpoznávanie chodcov či cyklistov a automatické brzdenie.
"Vďaka všeobecnému zavádzaniu budú tieto systémy lacnejšie. Cena nimi vybavených automobilov tak nebude horibilná, budú len o trochu drahšie," odkázal Koch.
Europoslanci okrem toho vyzvali Európsku komisiu, aby zvážila zavedenie celoeurópskeho nulového limitu pre prítomnosť alkoholu v krvi, ktorý by sa týkal nových a profesionálnych vodičov.